ĽÚTOSŤ A RADOSŤ V PROCESE OBRÁTENIA

            Indický jezuita Anthony de Mello si všimol, že Ježiš nikde v evanjeliu nevyžaduje od hriešnikov prejavy ľútosti. Pre Ježiša je proces obrátenia človeka naskrz radostnou udalosťou. Bolesť nad hriechom by sa predsa vždy mala miešať s radosťou a vďačnosťou nad darom odpustenia a veľkorysého prijatia.
            Preto - ak vidím svoj hriech – nemal by som sa nechať uhranúť a zlámať týmto pohľadom – ale mal by som sa skôr obrátiť ku zdroju svetla, ktoré mi umožnilo hriech vidieť a priznať si ho. Obracať sa stále naspäť by ma mohlo viesť k tomu, že ma postretne osud Lótovej ženy – že by som sa mohol stať skôr „soľným stĺpom“ ako soľou zeme.
            Áno, sú chvíle, kedy človek pri pohľade na svoje zlyhania zisťuje, že momentálne nemôže Bohu ponúknuť nič iné ako zdrvené srdce – ako sa o tom píše v známom Dávidovom kajúcom žalme. Avšak aj v onom príbehu o Dávidovom hriechu a o pokání čítame, že Dávid práve v okamihu, keď jeho služobníctvo očakávalo, že upadne do najhlbšej depresie, ukončil plač a pôst, umyl si tvár a zasadol k jedlu, aby načerpal silu pre nový život.
            Škoda, že naše katechizmy ako podstatnú súčasť procesu pokánia a obrátenia viac zdôrazňujú ľútosť, a menej dôveru v moc Božieho odpustenia. Nedôveru, že Boh má moc niečo podstatné urobiť so svetom a so mnou, považuje tento indický jezuita za jediný skutočne tragický hriech – „hriech proti Duchu Svätému“.
            V podobnom duchu ako Anthony de Mello sa vyslovuje aj svojrázny evanjelický teológ Dietrich Bonhoeffer. Tento vždy zosmiešňoval snahu kazateľov, ktorí sa snažili vo svojich poslucháčoch najprv prebudiť pocit krízy a previnenia a „zraziť ich na kolená“ dvoma údermi: „si hriešny!“ a „ak sa neobrátiš, budeš zatratený!!“ – aby následne mohli v pokoji rozbaliť svoj „obchodík“ s ponukou spásy. Bonhoeffer neznášal kazateľov, ktorí najskôr sliedili po ľudských hriechoch a slabostiach, aby si tak pripravili pôdu pre svoje mravokárne výzvy. Bol – podobne ako Anthony de Mello – presvedčený, že zvestovanie viery má osloviť človeka v jeho sile, a nie tam, kde ho pristihneme v úzkych.

(zdroj: Tomáš Halík, Vzdáleným nablízku, str. 217, Oslovit Zachea, str. 486)