RADŠEJ BEZ KÁZNE...

                V sociálnom centre sa večer objavila dobitá prostitútka so znetvorenou tvárou. Práve tam mali službu dve bohaté dámy, ktoré sem prichádzali s úmyslom konať skutky dobročinnosti. A tie skôr, ako by si vypočuli, kvôli čomu dobitá žena prišla, hneď spustili na ňu spŕšku výčitiek a morálnych odporúčaní. Mladá žena po niekoľkých minútach slovného krupobitia vyčerpane povie: „Prosím vás, nemáte tu kocku ľadu, aby som si ju mohla priložiť na opuchnuté líce?“ „Nie, ľad tu nemáme...“ „Tak ďakujem, prídem, keď budem potrebovať vypočuť si kázanie.“ „To ste ale mohli povedať skôr...“ zareagovali ženy výčitkou. „Vy ste ma k slovu nepripustili. Len ste ma zasypali svojimi táraninami.“  „Ale my sme tu preto, aby sme vám pomohli...“ „Áno, potrebujem ľad, a vy ho nemáte...“
            Radi pridávame k našim skutkom priveľa zbytočných slov. Pritom láska je umenie drobností. Malá pozornosť, záujem, vľúdnosť prejavená v pravej chvíli. Svätý František z Assisi hovorieval: „V každej chvíli ohlasujte evanjelium. A ak je to nutné, použite aj slová.“