MUČENÍK, KTORÝ OSTAL VERNÝ HLASU SVEDOMIA

            Keď mladý študent práva František odišiel na prázdniny do nemeckého Kielu, začal v ňom silný duchovný boj. Hovorí: „Videl som duchovnú a mravnú biedu tohto prístavného veľkomesta. Prebudila sa vo mne túžba získavať duše pre Krista. Domov som sa vrátil s rozhodnutím, že sa stanem kňazom.
            Počas štúdií som prežíval obdobie kríz. Rozmýšľal som nad odchodom zo seminára. Bezvýhradná odovzdanosť na celý život, naveky, to sa mi zdalo príliš ťažké. V poslednom ročníku štúdia sa zrazu všetko upokojilo a vyjasnilo. Viem, že mnohí sa za mňa modlili a prinášali obety. Na sviatok sv. Petra a Pavla roku 1928 som bol ako 25-ročný vysvätený za kňaza.
            Najkrajší dar k primíciám som dostal od mamy – zdôverila sa mi s tajomstvom, ktoré predo mnou dovtedy schovávala: Na sviatok Božieho tela, nemal som vtedy ani pol roka, stála s kočíkom na kraji cesty. Ulicou kráčal kňaz nesúci Eucharistiu. Keď prechádzal okolo nej, vybrala ma z kočíka a povedala: „“Pane, ak chceš z tohto dieťaťa urobiť kňaza, zo srdca ti ho darujem.“ Mlčala o tom celý čas. Nechcela ma ovplyvniť, aby som sa vďaka jej želaniu stal kňazom.“
           Kňaz František so zápalom pôsobil medzi nemeckou mládežou. V roku 1942 sa stalo to, čo s obavou očakával – dostal povolanie do armády. Vtedy si spomenul na matku, ktorá v ťažkých situáciách hovorievala: „Vždy tak, ako chce Boh!“ František mal nepodplatiteľný cit pre spravodlivosť a po ťažkom vnútornom zápase mu bolo jasné: „Nezložím prísahu Hitlerovi!“ Pritom si uvedomoval, že toto rozhodnutie svedomia sa bude rovnať trestu smrti.
            Pár dní nato pricestoval poslednýkrát k svojim rodičom, aby im oznámil svoje rozhodnutie. Keď sa všetci spolu modlili krížovú cestu, pri 13. zastavení František chytil mamu za obe ruky a opýtal sa jej: „Dokážeš byť matkou bolesti, ktorá nesie svoj kríž a nevzdáva sa?“ Ona odpovedala: „Keď mi Boh dá na to silu, tak to dokážem!“
            O päť dní bol František zatknutý a uväznený. Vo svojich posledných zápiskoch vďačne spomína na posledný list od rodičov, kde mama celkom na záver dopísala slová: „Ostaň verný, František!“
            Keď mu v predvečer popravy prečítali rozsudok smrti, tento kňaz  pokojne a isto povedal: „Nie som nepriateľom štátu ani národa, ktorý bojuje päsťou a násilím. Som katolícky kňaz, ktorý používa zbrane Ducha a viery. A viem, za koho bojujem.“
            Za kňazom Františkom stáli po celý čas ľudia, ktorí sa zaňho modlili a prinášali obety. I vďaka nim ostal verný svojmu povolaniu a nezradil hlas svedomia vo chvíli, keď sa mal postaviť zoči-voči pravde. Myslime vo svojich modlitbách na všetkých kňazov, aby svojím životom boli svedkami Krista, svojho Majstra.

            Proste za kňazov, ktorí sa musia stýkať so svetom, aby boli svätí, lebo jeden dokonalý vykoná viac ako mnohí iní.
                                                                                                                      sv. Terézia Ávilská