MAGMA POD POVRCHOM

            „Čie to bolo?“
            „Toho, kto odišiel.“
            „Čie to bude?“
            „Toho, kto príde.“
            „Ktorý bol mesiac?“
            „Po prvom šiesty.“

            V detektívnej poviedke so Sherlockom Holmesom Musgraveský rituál sa tento text musel naučiť každý mladý muž zo starobylého rodu Musgraveovcov, keď dosiahol plnoletosť. Text rituálu sa dedil z generácie na generáciu až do chvíle, kedy zákerný komorník a hneď po ňom za závesom ukrytý detektív Sherloch Holmes sa dovtípili, že sa nejedná len o dávny text rituálu starobylého rodu, ale predovšetkým o návod, ako sa dostať ku ukrytým korunovačným klenotom Karla I.
            Aj pre nás sú niektoré modlitby či texty Písma alebo i samotná svätá omša ako onen musgraveský rituál. Vieme ich naspamäť, sú cestou k pokladu, ale ich posolstvu už dobre nerozumieme. Z generácie na generáciu si predávame posvätné texty, modlíme sa ich, ale pri ich opakovaní často cítime pramálo. Pri omši vnímame sviečky i ornáty, ale zabúdame, že ponorením sa do jej tajomstva sa smieme priblížiť k Ty. Necítime, že tie posvätné úkony i slová skrývajú oheň, ktorý zapaľoval našich predkov nadšením. Pritom sú zašifrovanou cestou k pokladu. Tie Slová majú moc stať sa telom, to Slovo dokáže premeniť človeka, skrze to Slovo je Boh človeku veľmi blízky.
            Boh do srdca každého z nás vložil túžbu po ňom – snáď i preto sa modlíme, i keď nám to nič nedáva a čítame Písmo, i keď mu nerozumieme. Tá túžba po pochopení zmyslu hlboko v nás tlie, ale je hlboko, omnoho hlbšie, ako sme si mysleli. Ale vieme, že tam je, veríme, že raz to tam v hlbinách ukryté vytryskne na povrch. Stále čakáme na niekoho, kto nás naučí sa modliť, kto nám otvorí zmysel Písem, ako to urobil Ježiš emauzským učeníkom. Veríme, že nám bude konečne otvorená myseľ i srdcia, aby sme sa tam stretli s Bohom, v najhlbšom vnútri svojej duše.

(zdroj: Marek Orko Vácha, Neumělcům života, str. 191-198, upravené)