Odohralo sa v istej rodine, do ktorej zavítal Mikuláš: porozprával deťom svoj príbeh a vyzýval ich, aby boli lepšími, poslušnejšími, láskavejšími. Jedno z unudených detí vo veku tínedžera bez najmenšej hanby poznamenalo: „Skráťte to, prosím, my čakáme na balíček:“
            A ďalšie, trochu iné vyznanie o prichádzajúcich Vianociach: „Nemám rád Vianoce. Priam neznášam tieto sviatky vraj pokoja a pohody. Kvôli darčekom. Viem, deti sa im tešia. I ja som sa tešil, keď som bol dieťa. Ale teraz som dospelý a musím tie darčeky kupovať! Aspoň mesiac sa musím pretláčať pomedzi davy v preplnených obchodoch, túlať sa pomedzi regály a vymýšľať, čo by som komu kúpil...A vopred viem, že nič prevratné nevymyslím a nakoniec aj tak kúpim nejakú absolútne nepotrebnú hlúposť. Lebo sú Vianoce, a darček jednoducho musí byť. A viem, že podobne sú na tom i tí, čo kupujú darčeky mne. Potom sa na Štedrý deň spolu stretneme a s milými úsmevmi a v romantickej atmosfére pod vianočným stromčekom  začneme rozbaľovať balíčky. A všetci moji blízki sa budú nad každou vecou tešiť, nadšene výskať, ďakovať mi. A to isté budem robiť aj ja, hoci to vôbec nebude vyjadrovať to, čo skutočne cítim. Preto nemám rád Vianoce... Robia zo mňa luhára. Radšej by som sa v tichosti tešil z príchodu Spasiteľa na tento svet, vnútorne pripravený na jeho narodenie. Na to mi však čas neostal.“
            Obe výpovede vyzývajú k zamysleniu sa. Nad tým, že štedrosť zameraná na materiálne hodnoty nie je všetkým. V dnešnej dobe nie je zriedkavé, že nadmieru zamestnaní rodičia, aby nahradili nedostatok osobnej prítomnosti a lásky, zahŕňajú svoje dieťa hodnotnými darčekmi, peniazmi...V konečnom dôsledku však častokrát uspokojujú vlastné svedomie.
            A existuje i štedrosť skrytá, nie tak viditeľná, štedrosť, ktorá je znamením jemnosti, tvorivosti a vnútorného bohatstva darcu. Láska toho veľa nepotrebuje. I v našej rodine sme si tento rok povedali, že sa nebudeme sústreďovať na darčeky, že si kúpime len nejakú maličkosť, ktorá poteší. Nevieme si to vynachváliť. Nemusíme sa pretláčať v prepchatých hypermarketoch, vymýšľať  niečo originálne. Naproti tomu – máme čas sa sústrediť na pravý zmysel adventu, očakávame príchod Ježiša na tento svet. Aby sa nestalo, že napriek zachránenej romantike Vianoc bude v našej domácnosti chýbať to najpodstatnejšie – živý Ježiš Kristus.

„Kresťanský prvok Vianoc sa nahradzuje mýtom. Zostáva síce ešte odlesk toho, čo sa ľudí dotklo, keď sa dozvedeli, že sa Boh stal človekom. Ale častokrát si ponechávajú len krásu a dojemnosť tejto skutočnosti a zbavujú sa toho, čo je náročné.“

                                                                                                                      Benedikt XVI.