POLITIK PILÁT

            Poncius Pilát je jedným z najpopulárnejších politikov všetkých čias. Jedni ho považujú za vzor, ako robiť kompromisy. Iní za zločinca, pretože bez neho by Ježiš nebol vydaný na smrť. A ďalší ho ospravedlňujú, dôvodiac, že robil, čo mohol. Aký vlastne Pilát bol a aká bola jeho vina na smrti Ježiša Krista?
            Evanjeliá zachytávajú Pilátov výrok: „Ja na ňom nijakú vinu nenachádzam.“ A predsa bol to on, ktorý vydal príkaz ukrižovať Ježiša. Iba on mal moc ho prepustiť alebo ho poslať na smrť. To nezáležalo ani od veľkňazov, ani od veľrady, ani od Herodesa, ani od davu. Iba a len od neho.
            Keď si Pilát na záver dňa, v ktorom bol Ježiš ukrižovaný, sadol a všetko zosumarizoval, mohol si spokojne vydýchnuť. Bol presvedčený, že politicky viac získal ako stratil. Vzniklo politicky dôležité priateľstvo s Herodesom, s ktorým žil predtým v nepriateľstve. Veľrada sa mu stala dlžníkom, pretože za ňu vykonal špinavú prácu. Je pravda, že príkaz ukrižovať nevinného vydal on, ale či si predtým neumyl ruky? Má ich teda čisté. Dav to tak chcel, čo mal robiť?
            Pilát je prototyp chladnokrvného politika. Jeho kompromisy nie sú jeho kapituláciou pred zložitosťou situácie. Naopak, sú výsledkom dôslednej kalkulácie v jeho osobný prospech. Kalkulácie, v ktorej smrť nevinného človeka nie je ničím priveľmi dôležitým.
            Mnohí, a zvlášť politici, majú tendenciu považovať Piláta za nevinného človeka. Je pre nich vzorom, ako robiť rozumné kompromisy v prospech dôležitých vecí. Ako vytvárať rozumné koalície, ak si to situácia vyžaduje. Politika je vraj raz taká.
            Cirkev nám dáva do pozornosti ešte jedného šikovného politika. Je ním Tomáš Morus, ktorého pápež Ján Pavol II. v roku 2000 vyhlásil za patróna politikov. Ten nikdy v mene politiky neobetoval dôležité zásady. Nakoniec radšej ponúkol kráľovi hlavu ako by mal zradiť pravdu. Pilát naopak obetoval pravdu, aby si zachránil hlavu.
            Možno si teraz trochu vydýchneme: „Ako dobre, že nás sa to netýka. My vysokú politiku nerobíme.“ Vysokú možno nie, ale každý z nás robí nejakú politiku. Na malom poli, na ktorom sa práve pohybuje. Preto je na mieste otázka: „Akým som politikom ja? Kto mi je vzorom pre moje rozhodovania?“