„Ďalší, prosím.“
„Dobré ráno, radi by sme sa vzali.“
„Vaše mená, prosím.“
„Tim a Jim Jonesovi.“
„Vy ste príbuzní? Vidím, že ste si podobní.“
„Áno, sme bratia.“
„Bratia? Tak to sa nemôžete vziať!“
„Ako to? Či vari tu nesobášite páry rovnakého pohlavia?“
„Ale samozrejme, bez problémov. Ale nie súrodencov, to by predsa bol incest! Prečo sa vlastne chcete zobrať?“
„Pre finančné výhody. Žiadne iné dôvody okrem tohto nemáme. Alebo nás chcete diskriminovať?“
„Nie, to nie. Tak dobre, tu máte papiere. Ďalší, prosím!“

„Ahoj, chceme sa zobrať.“
„Vaše mená?“
„John Smith, Jane Jamesová, Robert Green, June Johnsonová.“
„A kto si berie koho?“
„My všetci sa chceme navzájom oženiť a vydať.“
„Ale veď ste štyria!“
„Áno, štyria normálni bisexuáli a máme sa navzájom radi. Ja milujem Janu a Roberta, June miluje Roberta a Jane a Robert zasa miluje June a mňa. Takže sa všetci chceme zobrať. Spečatiť svoje sexuálne preferencie v manželskom zväzku považujeme za jedinú správnu cestu.“
„No ale my tu oddávame iba homosexuálne a lesbické páry!“
„To je ale diskriminácia bisexuálov!“
„To nie, len chcem povedať, že tu musí byť stanovená istá hranica!“
„Tak nám teda logicky zdôvodnite, prečo chcete limitovať sobáš iba na dvojice? Starosta mesta vyhlásil, že ústava zaručuje rovnaké práva všetkým!“
„Tak dobre teda. Tu máte sobášny list. Ďalší, prosím!“

„Dobrý deň. Chcem sa oženiť.“
„Mená?“
„David Green.“
„A meno partnera?“
„Žiadne nie je. Ja si chcem zobrať sám seba.“
„Sám seba? Čo tým myslíte?“
„Môj psychiater povedal, že mám rozpoltenú osobnosť. Takže by som rád obe polovice spojil manželským zväzkom.“
„No dobre, keď som dal papier tým pred vami, dám ho aj vám. Ďalší! Tá pani s kokršpanielom, prosím!“