KARDINÁL ŠPIDLÍK O VÁŠNI

            „Vieme, čo taká vášeň, keď nás ovládne, dokáže s nami urobiť. Niekedy je veľmi silná, nedá sa odohnať. Ale predsa naša vôľa má nad ňou moc.
            Jednou z najčastejších vášní, ktoré nás trápia, je hnev. U niekoho vzplanutie rýchlo opadne, u iného sa mení na nenávisť a pomstychtivosť. Ako v návale tejto vášne neurobiť veci, ktoré potom ľutujeme, nevysloviť slová, ktoré už nemožno vrátiť späť?
            Už starí cirkevní otcovia radili, že rozčúlený človek by sa mal naučiť - pokiaľ je to možné - pri rozčúlení nehovoriť a o ničom nerozhodovať. V ich spisoch sa zachoval príbeh, ako raz chceli vyskúšať svätosť starého mnícha. Prišli za ním a začali v jeho prítomnosti o ňom hovoriť s uštipačnosťou. On nedal na sebe nič poznať. Opýtali sa ho: „Otče, nerozčúlilo vás to?“ On odpovedal: „Rozčúlilo, ale nepohlo to mnou tak, aby som prehovoril.“
            Hnev je teda vzplanutie proti niečomu, čo nám je nemilé, odporné. Opačnou vášňou je žiadostivosť, kedy si žiadame niečo, čo nám je milé, príjemné, niečo, čo by sme chceli mať. Vieme však tiež, aké je potom náročné zvládnuť žiadostivosť k pitiu alebo fantáziu človeka, ktorý sa nechá unášať zmyselnými žiadosťami. Tu cirkevní otcovia odporúčajú: „Uteč od každej príležitosti, ktorá je pokušením k hriechu!“ Svätý Maxim Vyznávač radí zastaviť sa a povedať: „Chcel by som to, ale ja chcem opak.“ Človek už potom nerobí, čo sa mu chce, ale on sám sa rozhoduje pre dobro. A to mu prináša pokoj.
            Boj s vášňami je veľkým a náročným bojom. Pre každého. Veď aj veľkí svätci boli častokrát ľuďmi prudko vášnivými či žiadostivými. Ale vstúpili do boja so svojimi náklonnosťami. A ten boj ich posvätil a posilnil.“