KALVÁRIA NEVERY

            Andrej pôsobí ako pastor jednej z protestantských cirkví a často bol kladený na piedestál náboženského a čiastočne aj spoločenského života. Aj jeho manželstvo so Slávkou bolo od počiatku dávané za príklad iným. Ich pokojné prvé roky manželstva však prerušil hriech. Oni sami o tom hovoria:

            Andrej: Vo štvrtom roku nášho manželstva po narodení druhého dieťaťa nastalo pre mňa ťažké obdobie. Nedokázal som ustrážiť svoje zmysly ani srdce a vstúpil som s inou ženou do vzťahu, ktorý trval jeden rok. Z mojej strany to bolo obdobie permanentného klamstva a zatĺkania.
            Slávka: Vnímala som, ako sa s manželom navzájom od seba vzďaľujeme. Mala som tušenie, že niečo nie je v poriadku, i keď on tvrdil, že nič sa nedeje. Nemala som však dôkaz, že by mi klamal. Až kým som ich nenašla spolu. Tak ako som predtým chcela poznať pravdu, keď som ju spoznala, bolo to pre mňa ešte horšie.
            Keď som sa ho opýtala na riešenie nášho manželstva, nevedel mi dať odpoveď. Pýtala som sa na to Boha a postupne som poznávala východisko pre náš vzťah – odpustenie. Mala som ale v srdci veľkú bolesť, nevedela som, či to dokážem. Vedela som však, že Andreja mám stále rada.
            Rozhodla som sa, že mu odpustím. Povedala som mu to. On povedal: „Dobre,“ ale o pár dní sme si boli tak isto vzdialení ako predtým. Akoby tomu odpusteniu neuveril, akoby ho neprijal. A tak som prichádzala k nemu a hovorila som mu, že mu odpúšťam. I keby sme sa rozišli, nechcela som žiť ďalej život v zatrpknutí voči nemu.
            Andrej: I keď mi manželka odpustila, ja som to odpustenie v srdci nedokázal prijať. Ani sám sebe som nemohol odpustiť. Aj keď som sa rozhodol, že s neverou končím, stále som nemohol ovládať svoju žiadostivosť a znova som upadal do hriechu. Vtedy prichádzali myšlienky na samovraždu, v nej som videl spôsob, ako to konečne všetko ukončiť. Celé to komplikovala skutočnosť, že som bol verejne známy – mal som panický strach z odhalenia.
            Manželka však vytrvalo prichádzala ku mne, neustále mi ponúkala svoju lásku a odpustenie ako i Božie riešenie problému. Keby som u nej nevidel skutočne žitú vieru napriek môjmu zlyhaniu, asi by som to nezvládol. Vďaka nej som ale uveril, že ju tu niekto väčší ako môj hriech a moje pokušenie, Boh milosrdný, odpúšťajúci a ponúkajúci novú šancu. Veľa sme sa rozprávali o našom manželstve, náš vzťah naberal na hĺbke a šírke.
            Moja nevera sa prevalila na povrch práve v čase, keď som mal byť oficiálne uvedený do duchovnej služby. Žena, s ktorou som bol manželke neverný, ostala tehotná. Keď sa dieťa narodilo, priznal som otcovstvo a prevzal som na seba právnu zodpovednosť za platenie výživného. Pre mňa je skoro zázrakom, že s narodením dieťaťa sa vyriešila situácia i na tejto druhej strane: žena, s ktorou som bol manželke neverný, sa vydala a naše dieťa vyrastá v usporiadanej rodine.
            Bolo zarážajúce, ako som bol vyzývaný niektorými z môjho okolia, aby som svoju neveru zaprel, ututlal. Že nie som ani prvý ani posledný, komu sa to stalo. Rozhodol som sa povedať pravdu. Vedel som, že manželka stojí za mnou a postupne sme celú záležitosť predostreli i našim najbližším. Nebolo to pre nich ľahké, ale na druhej strane boli a sú radi, že sme ostali spolu.
            Slávka: Uvedomovala som si, že aj keď som nezlyhala tak ako Andrej, určite som i ja niesla svoj podiel viny na jeho nevere. Odvtedy sa snažíme veci riešiť spolu čo najskôr, nenechávame ich rozrásť do veľkých rozmerov. Je to už osemnásť rokov, čo sme manželmi. Zdá sa mi, akoby sme si čím dlhšie tým viac vážili toho druhého a viac hľadali jeho prospech ako svoj vlastný.
            Andrej: Je napísané „dvom je lepšie ako jednému“ – ak jeden spadne, druhý ho zdvihne. Chcem povzbudiť všetkých, ktorí prežívajú krízu v manželstve, aby si uvedomili, manželstvo nie je o tom, že ty si teraz zlyhal, a ja ťa vyhodím zo svojho života, ale o tom, že ja som teraz silnejší, a preto ti pomôžem vstať. 

(zdroj: Kalvária nevery, relácia Rádia Lumen, spracované a uverejnené so súhlasom redakcie)