BDEJTE!

            Arabi majú legendu o beduínovi, ktorého prekvapil jedného chladného večera ťaví nos, strčený do stanu. „Zima je mi von,“ povedala ťava, „dovoľ mi aspoň nos strčiť pod ochranu stanu.“ Beduín si pomyslel, že to mu nemôže uškodiť a ťaví nos vpustil do stanu. Ale keď beduín zaspal, ťava vopchala dnu aj krk a nakoniec vošla celá. Keď sa beduín zobudil, videl že v stane začalo byť dusno, lebo stan nebol stavaný pre dvoch. „Ak sa ti tu nepáči,“ ozvala sa bezočivá ťava „môžeš odísť. Ja už ostanem tu, kde som.“

            „Bdejte!“ – týmito slovami nás Advent vyzýva k bdelosti (Mk 13,33-37). Nemôžeme však tieto slová brať doslovne. Vôbec totiž nejde o to, aby sme nezaspali – veď Boh nás stvoril tak, že spánok k životu potrebujeme a aj Ježiš, keď bol unavený, zaspal. Tu ide o inú bdelosť. Bdelosť, ku ktorej nás v evanjeliu vyzýva Pán, znamená: „Chráňte sa hriechu!“

            Búrka vždy začína maličkými kvapkami dažďa. Až potom sa ukáže vo svojej sile. Aj vážny hriech – hoci spočiatku sa môže javiť veľmi príjemne - neskôr ukazuje svoju ničivú silu, ktorá vie zlomiť i človeka mocného ducha.