Raz sa spýtala štvorročná dcérka svojej matky: „Mami, prečo slnko svieti?“ Matka spočiatku bola otázkou prekvapená, ale o chvíľu dcérke odpovedala jednoducho a jasno: „Pretože sa smeje.“
           Dievčatko bolo s odpoveďou spokojné. Veď nečakalo žiadne prírodovedecké, fyzikálne alebo chemické vysvetlenie. Takejto odpovedi deti rozumejú. Vedia si predstaviť, ako slnko svieti, keď sa smeje. Navyše aj im ich mama často hovorí: „Ty si moje slniečko!“
            Nemáme sa i my v živote viac usmievať, ako to v skutočnosti robíme? Možno by sme sa naozaj viac usmievali, keby sme pochopili, že môžeme byť slnkom pre druhých, že úsmevom druhých povzbudzujeme.
            Človek nie je nočná rastlina. Potrebuje k životu slnko. „Smiať sa a usmievať sa“, hovorí básnik Morgenstern, „to je brána, cez ktorú môže vojsť k človeku veľa dobrého.“

„Keď si na ceste k ľuďom, ktorí sa odnaučili usmievať sa, buď veľkorysý a daruj im svoj najkrajší úsmev“
                                                                                                                                 W.J. Darden