SVÄTOSŤ

            Na jednom svetovom stretnutí osobností duchovného života v r. 1984 sa istá rehoľná sestra spýtala svojej slávnej spolusestry: „Matka Terézia, ako sa cítite, keď vás predstavujú a zahŕňajú toľkým uznaním a obdivom?“
Odpovedala: „Ide mi to jedným uchom dnu a druhým von. Nechcem dopustiť, aby sa mi niečo z toho uchytilo v srdci alebo sa tam dokonca usadilo.“
„A hovorí sa,“ pokračovala sestra, „že ste žijúca svätica!“
Dnes už blahoslavená Matka Tereza odpovedala: „Ak som svätá, tak som iba to, čo by mal byť každý kresťan...“
Boh nás všetkých povoláva ku svätosti. Hovorí: „Buďte svätí, lebo i ja som Svätý!“(1 Pt 1,16). Aj II. vatikánsky koncil prehovára ku veriacim: „Každý pokrstený je povolaný ku svätosti.“ Každý z nás dostáva milosť posväcovať sa – cez modlitbu, sviatosti, životnú skúsenosť. Niekto začína pri mínus šesťdesiat a končí pri plus dva. Iný začne pri plus štyridsať a skončí pri plus päťdesiat. Ten prvý prešiel dlhší úsek cesty, má vzácnejšiu skúsenosť s Božou milosťou, je svätejší.
Posväcovať sa v Bohu – to nie je iba zvládnutie veľkých náročných momentov života,  ale i každodenných „malých“ situácií. Nenamietajme hneď – cesta skutočného kresťana je veľmi náročná! Niekedy až tak náročná nie je – stačí nezúčastniť sa ohovárania, urobiť radosť manželskému partnerovi, snažiť sa vidieť nielen negatívnu stránku blížneho, ale i pozitívne vlastnosti, chcieť pozrieť sa na vec očami svojho kolegu. Svätosť nie je ničím nedosiahnuteľným – stačí chcieť – tam, kde si, so schopnosťami, ktoré ti boli zverené a s dôverou Božieho dieťaťa pracovať na posväcovaní seba i svojho okolia. Je povzbudivé, že i dnešná doba nám dáva príklad svätých ľudí, ktorí nás na tejto ceste môžu osloviť.

„Boh nečaká na istotu tvojho zmýšľania, aby ťa požehnal.
Boh nečaká na absolútnu čistotu tvojich myšlienok a činov.
Boh čaká len na tvoje rozhodnutie stať sa svätým.“

                                                                                                                      brat Efraim.