SEN Z DETSTVA

            Keď som bola dieťaťom, snívala som o tom, ako budem pomáhať ľuďom, a oni mi budú potom za to ďakovať. To najhlavnejšie v tom sne teda nebola ani tak tá pomoc ako tá vyjadrená vďačnosť.
            Dnes mám naozaj povolanie, v ktorom pomáham ľuďom. A mnohí prichádzajú a ďakujú. Ale už nemám toľko radosti z prejavenej vďaky, lebo za mnohými vyslovenými slovami vďaky sa skrýva opäť nová prosba. Alebo niektorí iba žiadajú.
            Sen z môjho detstva sa naplnil. Pomáham druhým. Také krásne to však nie je, ako som si vysnívala. Často bývam unavená i znechutená. Stále však snívam ten istý detský sen. Teraz však prosím Boha, aby mi dal v každom človeku, ktorému pomáham, vidieť Krista.