NENAPODOBITEĽNÁ SVÄTOSŤ

            Básnik a teológ E. Leclerc vkladá do úst brata Leva a brata Františka tento rozhovor: „Boh,“ hovorí brat Lev „vyžaduje od nás úsilie a vernosť.“ „Áno,“ odpovedal František. „Svätosť však nie je sebarealizáciou ani plnosťou, ktorú si sami darujeme. Je to predovšetkým prázdno, ktoré objavujeme a prijímame – a toto prázdno nechávame Bohu, aby ho naplnil. Naša ničota sa tak stáva priestorom, v ktorom môže Boh tvoriť“.
            Áno, svätými sa nikdy nestávame vlastnými skutkami či osobnou dobrotou, hoci ony sú sprievodným javom úsilia o svätosť. Svätými nás robí Boh. Svätosť nemá korene v našej vlastnej dokonalosti, ale v dokonalosti a svätosti Boha, ktorému uveríme skrze evanjelium a odovzdáme mu svoje životy na posvätenie.
            K svätosti sme povolaní všetci. Je však pre súčasný svet málo príťažlivá, pretože jej dobre nerozumieme. Keď sa pozeráme na život takých velikánov ako boli svätý Augustín, svätý František či svätá Terézia, môže nám preblesnúť hlavou, že takto to nikdy nedokážeme. Niekedy býva práve toto chybou, že chceme kopírovať život nejakého svätca, ktorý je nám blízky. Svätosť sa ale napodobniť nedá. Jej nenapodobiteľnosť je daná tým, že každý človek je jedinečný a dielo, ktoré Boh koná v každom z nás, je jedinečné. Cesta každého človeka k svätosti je celkom osobná.
            Ako teda na to? Odpoveďou nám môže byť návod sv. Vincenta Pallotti: „Nikdy si nemysli, že nedokážeš urobiť to, čo v Cirkvi urobili jej veľkí svätí. S pomocou Božej milosti môžeš dosiahnuť ešte väčšie veci, lebo Boh nás zdokonaľuje nekonečným bohatstvom svojej milosti. A pamätaj, skutočná dokonalosť nespočíva v pestovaní svätých ideí a túžob, ale v ustavičnom praktizovaní svätého života.“