KRESŤAN MÁ BYŤ ŠÍRITEĽOM RADOSTI

            Henri Nouwen, kňaz a univerzitný profesor, povedal: „Už som si navykol žiť so smútkom – celkovo som skôr pripravený prijať zlé správy, čítať o vojnách a konfliktoch. Aj od svojich návštevníkov skôr očakávam, že mi budú rozprávať o svojich problémoch, neúspechoch, o svojich pocitoch depresie a úzkosti. Navykol som si žiť so smútkom, je ťažšie pre mňa vidieť radosť a počuť o veselosti, ktorú možno nájsť aj v najbiednejších kútoch sveta.
            Mám priateľa, ktorý je tak hlboko spojený s Bohom, že vidí radosť i tam, kde ja očakávam iba smútok. Veľa cestuje a stretáva pri tom mnoho ľudí. Vždy, keď sa vráti, ja očakávam, že mi bude rozprávať o ťažkej ekonomickej situácii krajín, ktoré navštívil, o nespravodlivosti, ktorú videl. No i keď si uvedomuje všetky tieto ťaživé skutočnosti vo svete, zriedka o nich hovorí. Keď mi rozpráva o svojich skúsenostiach, hovorí o skrytej radosti, ktorú objavil. Rozpráva mi o mužovi, žene, dieťati, ktoré mu dali nádej a pokoj. Hovorí o ľuďoch, ktorí sa snažia uľaviť bolesti v tomto svete. Rozpráva o malých zázrakoch Božích. Občas sa pristihnem, že som sklamaný, lebo chcem počuť o veľkých veciach, senzáciách, o ktorých by som potom mohol hovoriť iným. On však tejto mojej túžbe nikdy nevyhovie. Hovorí, že videl len niečo malé a pekné, niečo, čo mu prinieslo veľkú radosť.“
            Je nesprávne hľadieť na svet iba ako na pokazený, rútiaci sa do beznádeje, v ktorom už nebude lepšie, len horšie. Je potrebné vidieť, koľko je na svete dobra a lásky. Že tak, ako na jednom mieste ľudia umierajú hladom, na inom druhí nasadzujú život, aby hladným dali jesť. Že sú ľudia, ktorí idú do misií, aby rozdávali vieru a lásku, aby sa starali o malomocných a opustených. Že je na svete toľko dobra, o ktorom sa nehovorí. Že sú tisíce ľudí, ktorí viac ako na seba myslia na druhých. Takýto pohľad môže pomôcť i nám, aby sme sa cez malé veci stali šíriteľmi radosti, nádeje a lásky.