PÁR SLOV O KRITIKE

            Možno sa vám niekedy stalo, že za vami prišli susedia, kolegovia, ľudia z farnosti a poprosili vás, aby ste sa ujali veci, do ktorej sa vám ani trochu nechcelo. Oni vás však presviedčali, že vy sa na to najviac hodíte, že oni vám pri tom budú pomáhať, a tak podobne. Trochu vám to i dobre padlo, že vám dôverujú, a vy ste tú vec zobrali. Venovali ste jej veľa úsilia, častokrát i na úkor vlastných záujmov a rodiny, a zrazu, keď sa niečo nepodarilo, prišli za vami tí istí ľudia a zrazu boli veľmi múdri, ako na to, presne vedeli, v čom ste vy urobili chybu atď...
            Takáto kritika nikdy človeku nepadne dobre. Môže viesť k malomyseľnosti, k reakcii typu: „ja sa na všetko vykašlem, od počiatku som hovoril, že na to nemám“. Tiež nepadne dobre, ak vieme o kritizujúcom, koľko podobných chýb urobil on. Vyzýva to k reakcii: „že to hovoríš práve ty!“ Takisto pre nás býva ťažké, ak naše dielo skritizuje blízky človek, od ktorého sme skôr očakávali pochopenie a podporu.           
            Ľudia často kritizujú, lebo je to ľahšie ako niečo vytvoriť. Je ľahšie prísť k hotovému dielu a povedať: „Toto je krivé, tu chýba toto...“ Keď idú veci dobre a hladko, je ľahko byť zodpovedným. Vtedy to dokáže takmer každý. Už ťažšie je to vtedy, keď prichádzajú problémy.
            Pri počúvaní kritiky treba byť múdry a snažiť sa pochopiť, čo nám chcel kritizujúci povedať. Je znakom zrelosti chápať, že nikdy nemožno vyhovieť každému. V Knihe Kazateľ sa hovorí: „Lepšie je počuť výčitku od múdreho, než ospevovanie od hlupákov“ a v Knihe Prísloví: „Kto miluje napomenutie, miluje poznanie.“ Ak sa naučíme správne kritiku prijímať, vždy to bude spojené so získaním múdrosti.