KAŽDÁ DOLINA NECH SA VYPLNÍ (o pocitoch vlastnej viny)

            Istá žena sa celý život snažila žiť príkladným kresťanským životom. Spolu s manželom vychovali šesť detí, obaja sa intenzívne venovali charite a sociálne cítenie si osvojili i deti. Mala šesťdesiat rokov a ju neustále prenasledoval pocit, že v živote neurobila a nerobí toho dosť. Napríklad hovorila: „Toľko ľudí okolo mňa žije v extrémnej chudobe, ako si môžem ja žiť spokojne?“ Akoby odmietala, že ona má právo žiť lepšie ako žijú tí najchudobnejší. Mala empatiu s mnohými svojimi blížnymi, ale chýbala jej empatia so sebou samou.
            Raz sa jej sníval sen: šla v aute a zrazu zbadala za sebou policajtov. Zľakla sa, lebo si bola istá, že ju prenasledujú. Rozmýšľala, čo vykonala, ale nič ju nenapadlo. Úzkosť v nej rástla. Odbočila na parkovisko, nech sa teda od nich dozvie, čím sa previnila. No policajti na jej prekvapenie neodbočili, pokračovali v ceste ďalej. Keď to videla, prenikol ju pocit úľavy: že ju nevyšetrovali, nezatkli, nesúdili.
            Spolu so svojím priateľom, kňazom rozobrali tento sen. Zdalo sa, že je presným odrazom jej duše. Strachu, že ju niekto bude konfrontovať, súdiť. A pritom v skutočnosti tým, kto ju súdil a odsudzoval, bola ona sama.
            Rok čo rok pre nás počas adventu vychádza Ján Krstiteľ na púšť a volá: „Pripravte cestu Pánovi! Každá dolina nech sa vyplní a každý vrch a kopec zníži.“ Kopce a vrchy, ktoré Ján Krstiteľ spomína ako prekážku pre Pánov príchod, sú obrazom našich hriechov. No spomína aj doliny, ktoré treba vyrovnávať a tie predstavujú všetky naše pocity prehnanej viny, nízkej sebaúcty, nehodnosti. Neschopnosť prijať seba samých a svoj život taký, aký je. Je zaujímavé, že „doliny“ častokrát bývajú väčšou prekážkou pre vstup Pána do našej duše ako „kopce a vrchy“.
            Aj tohoročné adventné obdobie je časom pre otvorenie sa Božej milosti. Pre uzdravenie, ktoré z tohto otvorenia sa plynie. Veď ak nás môže uzdraviť blízkosť určitej osoby, tým skôr nás môže uzdraviť blízkosť Boha.Nezabúdajme na to a nachádzajme si počas adventu čas na stretnutie s Bohom. A tiež ani my nezabúdajme povzbudzovať iných, aby sme im pomohli tie nešťastné „doliny“ aspoň trochu vyrovnať.