PRÍTOMNÁ HODINA

            Istý muž, ktorý leží v nemocnici s infarktom, sklamane hovorí: „Dreli sme celý život a tešili sa, ako si konečne budeme užívať, keď pôjdeme do dôchodku.“ Tento muž sa nedokázal tešiť z prítomných dní, ktoré prežíval ako zdravý, upínal svoje šťastie k budúcnosti.
            Iná žena zas zatrpknuto hovorí: „Nemôžem zabudnúť, ako ma okradol brat po otcovej smrti.“ Ona sa zas utápa v spomienkach na svoju minulosť.
            Oba typy ľudí sú „utečencami“ z prítomnosti, „emigrantmi“ prítomnej hodiny. Buď sa prehrabávajú v haraburdách minulosti a ľutujú sa stále znova pre staré krivdy. Alebo žijú svoj život vo vysnívaní lepšej budúcnosti.
            Božie Slovo nás vyzýva žiť prítomnú hodinu: „Teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy.“ (2 Kor 6,2)