MARTA

(fejtón)

            Z času na čas počúvame viac alebo menej úspešné výklady kňazov na tému Marty a Márie. Nikdy mi nenapadlo, že stelesnenie biblickej Marty počas svojho života tak hmatateľne stretnem. Udialo sa tak v jednej ubytovni, odkiaľ práve odišli hostia, a tak som sa opýtal pani správcovej, či by nás na pár dní neubytovala. Chvíľu sa zdráhala, že ešte nemá dostatočne upratané, ale nakoniec súhlasila.
            Už vstup do penziónu v nás vzbudil ostražitosť. Z vlastného domova, plného detí a vnúčat, totiž poznáme, čo je to nedostatočne uprataný priestor. Tu však bolo všetko inak. Vstupná hala bola bez jedinej smietky, stoly vyleštené a hrnčeky v kuchynke všetky v zákryte  uškom k severozápadu.
            Keď sme vošli, pochválili sme pani správcovu a jej poriadkumilovnosť. Neusmiala sa, len s vážnou tvárou a ľahkým smútkom poznamenala: „To je len tak halabala upratané, ešte to treba dorobiť.“
            Keď sme vošli do kúpeľne, zažili sme menší šok. Na stenách totiž viseli farebné utierky s popisom, ktorá na čo slúži. Jedna na utretie sprchovacieho kúta po použití, druhá na utretie sprchovacej batérie, tretia na jej doleštenie, štvrtá na nohy po výstupe zo sprchy, piata na utretie zmáčanej podlahy atď. Stihli sme si to naštudovať len vďaka tomu, že na izbe nebol televízor.
            Ráno som chcel pre nás urobiť praženicu, a keďže v kuchynke na našom poschodí nebola panvička, oslovil som pani správcovu, či by som nemohol urobiť raňajky v kuchynke na prízemí. V očiach sa jej zračil nesúhlas, ale nakoniec povolila. So slovami: „Mám tam ale upratané. Teda takmer upratané.“ A otvorila mi dvere do kuchynky.
            Chcel som jej urobiť radosť a pochválil som ju, že je to veľmi pekná kuchyňa. Že je podobne zariadená ako tá v penzióne, ktorý sme na opačnom konci dediny navštívili minulý rok. Ostro sa na mňa pozrela a riekla: „Ja by som taký neporiadok vo svojom penzióne nikdy nezniesla! Malé lyžičky zmiešané s veľkými! Hrôza!“
            V tej chvíli mi to došlo. Áno, stretol som živú, biblickú Martu. Táto gazdinka bola dobrá žena. Verím, že aj evanjeliová Marta takou bola. Pes bol zakopaný v niečom inom. Nech robila, čo robila, nič jej nebolo dosť dobré. Nikdy nebola spokojná sama so sebou. Nikdy nemala pocit dobre vykonanej práce. A radosť už vôbec nie. Preto tá smutná tvár bez úsmevu.
            Myslím, že ani jedna z kázní mi nepriblížila Martu tak dobre ako toto kratučké stretnutie so ženou v zapadnutej dedinke, kde líšky dávajú dobrú noc.

(zdroj: časopis Rodinný život, autor Luboš Nágl, otec 11 detí)