TAKÝTO POHREB SI PROSÍM

            Ježiš nás učí niesť život bez zastierania, bez „omašličkovania“ nepríjemných skutočností, bojuje proti tomu, aby sme si nasadzovali klapky na oči. Stále sa máme čo učiť, aby sme vnímali realitu života pravdivo a vecne, po kresťansky.
            Jednou zo skutočností, kde potrebujeme „kresťanskú vecnosť“, sú naše kresťanské pohreby. Smrť znamená pre nás, kresťanov, ťažkú rozlúčku so zosnulým, ale my vieme a dúfame, že je to rozlúčka iba na chvíľku. Jeden z našich blízkych nás predišiel domov – znamená to, že „bude doma“ skôr.
            A predsa – zo skúseností kňaza viem, koľko nevkusu a pohanstva môžeme na katolíckom pohrebe vidieť a počuť! Som svedkom, ako starostlivo pozostalí zakrývajú rakvu, aby ju nebolo vidieť! Umelými kvetinami! K čomu tá papierová sláva – tá predsa patrí skôr na strelnicu a na výzdobu kolotočov!
            O koľko dôstojnejšia a kresťanskejšia je prostota a jednoduchosť, ku ktorej nás vedie Cirkev. Rakva prostá, bez ozdôb z mačacieho striebra. Nech stačí, že v kostole je jej ozdobou veľkonočná svieca – paškál – symbol Krista, ktorý premohol svet. Namiesto vencov s umelými kvetinami pár kytíc čerstvých kvetín.
            Namiesto nadbytočných trasľavých hudobných a speváckych zložiek radšej nech sa prítomní sústredia v tichu na obeť Kalvárie. Kto mal zomrelého rád, má nad čím premýšľať, a snáď je rád, že ho pri tom nič neruší...
            Taký pohreb chcem mať, až umriem. Nepáči sa to takto aj vám? Aj hrob chcem mať prostý. Bez betónu, bez kamenia. Kríž z briezky s drevenou tabuľkou mi stačí. Kým spráchnivie krížik, vymrú i pamätníci. Ak si nevybudujem svoju večnosť dobrým životom a službou blížnym, ten mramor na hrobe mi ju nezaistí. Kamenári nech radšej dláždia chodníky a obkladajú domy pre živých, ja, mŕtvy, ich služby už potrebovať nechcem. Nech moji blízki, ktorí ma budú pochovávať, radšej dajú nadbytočné výdavky na zbierku na opravu kostola. Tak moja pamiatka ostane trvácnejšia.
            Takto si svoj pohreb prajem ja. Takto ho vidím „po kresťansky“. Prosím, pridajte sa, prelomte raz ten pohanský kult parády okolo mŕtvych. Vzdajme sa kulís a pozlátka falošnej útechy.
            Kristus je živý a volá nás k nasledovaniu. Prostý pohreb je jedna z foriem, ako ho nasledovať.

                                                                                     (z homílie kňaza Ladislava Simajchla)