PROSÍM, ODPOVEDZTE MI...

            Zaujímalo by ma, či sme my, moderní ľudia dneška, našli v živote šťastie? Či sme vyriešili otázku zmyslu života? Nachádza sa v manželstve či v deťoch – ako si to myslelo minulé storočie alebo je v bezdetných singles – ako si to myslí toto storočie? Je v láske na celý život, alebo v láske na jednu noc, je v moci, sláve, peniazoch, úspechu, športe alebo je vo filozofii?
            Či nepočujeme zaznievať súčasnému svetu bohatej Západnej Európy refrén z Knihy Kazateľ „Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť“? Či vari nám denná realita nepripomína, že ani nové krížovky, ani telenovely, ani golf, ani nový kulinársky recept, ani sex s novým partnerom na nový spôsob, ani nové krajiny s novými priateľmi, ani nakupovanie v nových obchodoch, ani pravidelné fitnes či wellnes nám neprinesú úľavu od trýznivého hlasu v duši viac než na pár minút?
            Vari nie je život súčasnej bohatej Západnej Európy so všetkými jej nápadmi nič než len dôkaz toho, že ateizmus sa „vybil“ a alternatívu neponúkol? Môžeme kupovať pozemky na Mesiaci, jesť steaky z kráv, ktoré boli vodené na masáže a piť víno so zlatými medailami – môžeme robiť čokoľvek, ale ten trýznivý hlas v duši to utíšiť nedokáže. Z Európy sme urobili čakáreň na smrť, ktorú sa snažíme zariadiť čo najútulnejšie, ale stále je to len čakáreň. Či vari nie je všeobecne vidno, ako Európa každoročne na Silvestra márne tancuje na ruinách hodnôt svoj ghost dance? A povedzte mi, je naozaj zmyslom života šťastie?

(zdroj: Marek Orko Vácha, Modlitba argentinských nocí, str. 141)