JAZDA S PRÁZDNOU NÁDRŽOU

            Jednou z najväčších prekážok pri napĺňaní osobného poslania ženy je únava a vyčerpanie. Jedinečnosť ženy sa nemôže rozvinúť, ak má pocit, že je vnútorne vyprahnutá. Tie ženy, ktoré vychovávajú malé deti alebo tie, ktoré pracujú na plný úväzok a súčasne sa starajú o rodinu, vedia veľmi dobre, o čom je reč.
            Ako hľadať východisko? Kedysi som si o sebe myslela, že som ako kanál, cez ktorý má k ostatným ľuďom prúdiť milosť. Nič som si nenechávala pre seba. Bola som ako „prieplav“. Sv. Bernard z Clairvaux však povedal, že máme byť ako nádrž, ktorá sa preleje, až keď dosiahne plnosť. Teda ak máme byť plnou nádržou, naše rezervy sa musia napĺňať. Ak do nádrže nič nevteká, je len otázkou času, kedy sa vyprázdni a vyschne.
            Mnohé z nás, žiaľ, chodia po svete vyprahnuté a zároveň skľúčené pocitmi viny. Tá vina však nie je reálna, ale falošná. Je to taký dotieravý hlások, ktorý nám navráva, že sme neefektívne a záhaľčivé. Ozýva sa zakaždým, keď sa rozhodneme nekonať, keď povieme „nie“ namiesto „áno“, keď prijímame namiesto toho, aby sme dávali.
            Ak skutočne veríme, že pre každú z nás má Boh osobitné poslanie, pre ktoré sme sa narodili práve tu a v tomto čase, potom musíme urobiť všetko pre to, aby sa naša jedinečnosť prejavila. Ako však na to, keď sme neustále v jednom kole a dni sú prikrátke na množstvo povinností, ktoré nesieme na pleciach?
            Napriek tomu si nájdime čas na to, čo nás napĺňa. Nemajme výčitky svedomia požiadať najbližších, aby nám nechali v týždni hodinku - dve na aktivity, ktorými si dobijeme baterky. I keď to môže byť pre mnohé z nás neprirodzené, majme na pamäti, že iných žiadame o obdarovanie seba nie preto, že sa chceme rozmaznávať, ale preto, aby sme Bohu, svojej rodine, priateľom a svetu mohli dať bohatší a plnší dar svojho jedinečného ja.

                                                                                           (z knihy Katriny J. Zeno: Som žena)