EXUPÉRY O ŽIVOTE V PLNOSTI

            Spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry v knihe Vietor, piesok a hviezdy píše: „Vystúpil som z autobusu a niesol som so sebou kusy rozhovorov spolucestujúcich. Krútili sa okolo chorôb, zárobkov a tisícich rodinných starostí. Každé slovo mi vyvolávalo v duši predstavu múrov väzenia, do ktorého sa títo ľudia pochovali… Nikto im nepovedal: ,Sused, postavil si si svoj hrad pokoja… a koľká zatuchlina je v ňom, lebo si pozapchával všetky otvory, ktorými by mohol vniknúť dajaký lúč svetla…’”
            Aj my niekedy cítime, akoby sme si postavili podobné barikády. Múrom v našich dušiach chýba čerstvý vzduch i životodarné svetlo. Život, ktorý by pulzoval celou našou bytosťou. Jeden básnik sa pýta: „Kde je život, ktorý sme stratili počas žitia? Kde je múdrosť, ktorú sme stratili v poznávaní? Kde je poznávanie, ktoré sme stratili v získavaní informácií? Počas dvadsiatich storočí sme sa dostali ďalej od Boha a bližšie k prachu...“
            Pamätajme, že iba vo svetle, ktoré dáva Boh, možno rozoznať nepodstatné od podstatného, mŕtve od živého a zachytiť Božie signály pre náš život.