VÝČITKA

            Hovoril som s jedným úradníkom, ktorý mal v obci na starosti opatrovateľskú službu. Povedal mi: „Viete, pán farár, keď sme túto službu v obci rozbiehali, mysleli sme si, že sa nám sem budú hrnúť predovšetkým „vaši“ ľudia, veriaci kresťania. Ale nič také sa nedialo. Pritom máme toľko bezmocných ľudí, ktorí si nemôžu ísť sami ani nakúpiť, i takých, ktorí sú stále sami a potrebujú, aby ich občas niekto navštívil a porozprával sa s nimi. Boli by istotne vďační, keby sem-tam k nim niekto prišiel a prečítal im niečo z knihy alebo novín.
            Keď vašich veriacich požiadame o pomoc, povedia nám, že dobré skutky sa za peniaze nerobia – lebo za opatrovanie je odmena. Lenže, pán farár, oni tú starostlivosť nerobia ani za peniaze, ani zadarmo. Do kostola majú čas chodiť, aj na púť, ale priniesť babičke v susedstve mlieko, na to už čas nemajú.“
            To, čo hovoril úradník, je častokrát pravda. Častokrát sa správame presne takto. Ježiš hovorí: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Bohu nestačia prednesené modlitby. Láska k nemu sa prejavuje v skutkoch voči blížnemu.