PROFUNDITAS EST HOMO

            Zlomok z rozhovoru s väzňom vo väzenskej cele v knihe gruzínskeho spisovateľa Dumbadzeho:
            „Nehanbíš sa?“
            „Nie!“
            „Prečo?“
            „Lebo mnohí, ktorých poznám, sa tiež nehanbia!“
            „Dá sa takto žiť?“
            „My nežijeme. Živoríme.“
            „Od stvorenia sveta ste boli takí egoisti, alebo ste sa nimi stali až neskôr?“
            „Jedni boli, iní sa stali...“
            Jeden z väzňov o nejaký čas po tomto rozhovore začína uvažovať: „Zaujímavé...“ hovorí. „Už niekoľko mesiacov žijeme v jednej cele. Mohlo by sa zdať, že vieme o sebe navzájom všetko... Ale akí sme vzdialení jeden druhému! Táto vzdialenosť mi pripomína obzor. Približuješ sa k nemu a vzďaľuje sa ti...“
            Áno, akí sme vzdialení jeden druhému. Nepoznáme jeden druhého... Ale to preto, lebo nepoznáme ani každý sám seba! Profunditas est homo, et cor eius abyssus. Hlbočina je človek, a jeho srdce je priepasť...

                                     (úryvok z knihy Jána Chryzostoma Korca, Človek na cestách zeme)

Hlbočina je človek a jeho srdce je priepasť. A čo Boh? Prečo by mal byť pre nás pochopiteľnejší než človek? „Latens Deitas“, „nekonečné a skryté tajomstvo“ – napísal o Bohu svätý Tomáš Akvinský.