POZRIEŤ SA INAK

            „Nemysli si, že keď v nejakom človeku nežiaria cnosti, na aké myslíš ty, nebude mať veľkú cenu pred Bohom pre veci, na ktoré ty ani nepomyslíš“

                                                                                                                      Sv. Ján z Kríža

            Ak niekoho súdim, mám sklon posudzovať ho podľa veľmi subjektívnych kritérií. Častokrát ho posudzujem podľa vlastných silných stránok, ktoré on nemá a naopak – jeho silné stránky neberiem do úvahy.
            Napríklad: ak som rýchly, netolerujem pomalších a ani mi na um nezíde, že majú „veľkú cenu pred Bohom pre niečo, na čo ja nepomyslím“ – azda iba preto, že nie sú takí suverénni ako ja.
            Ak som málovravný človek, budem sa s pohŕdaním pozerať na urečnených, a neuvedomím si, že ich srdečnosť je iným možno milšia, lebo pri mne väčšinou nevedia, na čom sú.
            Ak som presný a poriadkumilovný, budem si u druhého kriticky všímať jeho neporiadnosť – a pritom mi môže úplne uniknúť,  koľko dobra stihne dotyčný vykonať možno práve v čase, keď ja stále upratujem a donekonečna leštím prostredie okolo seba. 
            Nemať záľubu iba v sebe znamená vedieť všimnúť si dobro v druhom človeku, aj keď ho vidno z iného pohľadu, ako sa zvyknem na ľudí pozerať.

                                                             (spracované podľa K. Lachmanovej, O milosrdenstve)