ODĽAHČENE VÁŽNE S BRATOM ŠAVLOM

            Boli u nás v kláštore na návšteve americkí opáti. Ráno sme sa pozdravili v jedálni. V ten deň som mal na starosti prípravu obeda. Zháňal som zemiaky a z mrazničky som vytiahol kurča. Jeden z Američanov ma dlhšie pozoroval. „Kuk?“ „Kuk,“ zakukal som mu aj ja. Jemu akoby to nestačilo – zasa na mňa ešte ráznejšie zakukal: „Kuk?“ „Kuk kuk,“ odpovedal som. Jeho kukanie mi pripadalo primitívne a najradšej by som si pred ním zaťukal na čelo.
            V kuchyni to nevydržali: „Počúvaj, ten pán na teba nekuká. On sa ťa len po anglicky pýta, či si kuchár.“
            Koľkokrát v živote si myslíme, že všetko najlepšie vieme a posudzujeme druhých bez toho, že by im rozumeli? Treba nám byť opatrnými pri rozdávaní nálepiek. Aj keď ich najradšej lepíme na druhého, v skutočnosti my sami sa nimi označkujeme.