MODLITBY BEZMENNÝCH

            Mám skúsenosť, že na našich táboroch, ktoré robíme pre stredoškolákov, spravidla každoročne dôjde k čomusi podivuhodnému. Niekto si po dlhej dobe v rámci sviatosti zmierenia urovná svoje vzťahy či veci, u iného pomaličky klíči rozhodnutie nechať sa pokrstiť. A ja vtedy myslím na tie bezmenné babičky v domovoch dôchodcov a mníchov v kontemplatívnych kláštoroch, ktorí sa za nás, žijúcich „vo svete“, modlia. Vidím a žasnem, ako sme všetci spolu spojení – ako krv, ktorá spája celé telo, telo celého ľudstva. A každý z nás má v tomto úžasnom organizme svoje miesto a poslanie.

(zdroj: Marek Orko Vácha, Modlitba argentinských nocí, str. 99-100)