SUDCOVIA V JEŽIŠOVEJ KAUZE

KAJFÁŠ

            Málokto v biblických dejinách urobil toľko zla pod maskou dobročinnosti a svätosti ako on. Stav jeruzalemskej komunity bol žalostný. Hodnosti kňazov a veľkňaza sa kupovali za peniaze alebo sa dávali po známosti. Práve takýmto spôsobom sa podľa J.Flávia v r. 18 po Kr. dostal do pozície veľkňaza Kajfáš, ktorý bol zaťom veľkňaza Annáša.
            Je pochopiteľné, že Kajfášovi prekážalo, keď Ježiš odhaľoval mnohé nezákonné praktiky farizejov a zákonníkov, a tak ich oberal o ich nespravodlivo získané výhody. Správy o Kajfášových „prešľapoch“ sa dostali až do Ríma a štyri roky po Ježišovej smrti bol pozbavený funkcie. Zomrel opustený a zabudnutý.

ANNÁŠ

            Za postavou Kajfáša treba vidieť predovšetkým jeho svokra, ktorý bol veľkňazom desať rokov (6-16 po Kr.). Aj potom, ako bol odvolaný z úradu, miešal sa svojmu zaťovi do funkcie. Celú Judeu riadil cez osoby, ktoré dosadil k moci. Okrem oficiálnych právomocí a výhod sa zaoberal výnosným obchodovaním s obetnými zvieratami na území chrámu.
            Osem členov jeho rodiny (on, jeho piati synovia, zať Kajfáš a vnuk Matej) sa postupne vystriedalo v úrade veľkňaza. Z toho vidno, že jeho rodina mala výrazný politický a náboženský vplyv vo vtedajšej spoločnosti. Annášovo meno sa uvádzalo spolu s menom aktuálneho veľkňaza, dokonca na prvom mieste, čo dokumentujú aj slová evanjelistu Lukáša: „za veľkňazov Annáša a Kajfáša...“ Aj Ježiša pred jeho odsúdením priviedli na výsluch najprv k Annášovi. Ten, keď si uvedomil zložitosť situácie, nechal, nech ju vyrieši jeho zať Kajfáš. Aby zvolal aspoň naoko riadny súd.

PONCIUS PILÁT

            Židia ho nenávideli od počiatku. Na výsmech židovskému zákonu, ktorý zakazoval  vystavovať ľudské vyobrazenia, dal Pilát vyrobiť zástavy s obrazom cisára a takto v nočnom sprievode vstúpil do mesta. Ráno v meste zavládlo pohoršenie – vystavenie obrazov božského cisára vedľa chrámu bolo pre Židov veľkým rúhaním. Bolo to prvý raz, čo Rimania nerešpektovali zákon cisára Augusta, ktorý sľúbil, že bude Židov v tejto záležitosti chrániť. Židia päť dní naliehali na Piláta dňom i nocou, aby obrazy dal odstrániť. Pilát, aby sa Židov zbavil, zvolal ich do amfiteátru, ľstivo ich dal obkľúčiť vojakmi s vytasenými mečmi a pohrozil smrťou každému, ak mu nedajú pokoj. Židia však namiesto toho, aby žiadali milosť, nastavili mečom svoje hrdlá a Pilát, premožený ich hrdinstvom, rozkázal, aby zástavy odniesli z Jeruzalema do Caesarey.
            Nebolo to jediný krát, čo si Pilát poštval Židov proti sebe. Bol veľkým milovníkom kúpeľov a keď prišiel do Jeruzalema, zistil, že toto mesto nemá dostatok vody. Zmocnil sa chrámového pokladu a za židovské peniaze dal vybudovať nádrže, aby sa mohol dobre vykúpať. Kňazi a nimi zhromaždený ľud sa búrili a označili jeho skutok za svätokrádež. Pilát opäť použil silu, aby ich umlčal.
            Je preto takmer nepochopiteľné, že sa veľrada obrátila na Piláta v záležitosti smrti Ježiša. Z toho však vidno, ako nenávisť k Ježišovi prevažovala nad nenávisťou voči tomuto nepriateľovi ich náboženstva a zlodejovi ich peňazí.
            Podľa slov J. Flávia zotrval Pilát po Ježišovej smrti ešte tri roky v Jeruzaleme. Jeho prešľapy sa však nahromadili do takej miery, že bol odvolaný do Ríma. Odtiaľ bol poslaný do vyhnanstva, kde spáchal samovraždu.

Spracované podľa časopisu Nahlas 2/2008/XI.