LIBANON - KRAJINA KONTRASTOV. VPLYV ZÁPADU. (z príhovoru o. Majerníka)

Libanon ako slobodný samostatný štát vznikol v roku 1946. Predtým bol pod kontrolou Francúzov. Libanonci preto ovládajú francúzštinu, angličtinu a samozrejme vedia arabsky. Žije tu aj pomerne veľa Rusov. Obchodníci ovládajú aspoň základy ruštiny. Rečová vybavenosť Libanončanov je teda veľmi dobrá.

Aj Bejrút má západnú architektúru. Nie je mestom orientálnym.
Je mestom veľmi drahým. Každý sa čuduje, ako môžu Libanonci žiť v takom drahom štáte, keď zarábajú tak málo. Ale zoberme si to takto - ako môžu žiť Slováci v štáte, kde sú najvyššie ceny energie a mnohých artiklov v porovnaní s Európou? Aj ľudia v Libanone vedia prežiť - majú kontakty v rámci rodiny, klanov – a neplatia dane. Vždy sa v rodine nájde niekto, kto je vplyvný, majú konexie medzi sebou a takto dokážu prežiť v tej trme-vrme, ktorá v Libanone je. Aj preto Libanon je nestabilný.

Keď pozeráte libanonskú televíziu, pripomína vám to, akoby ste pozerali nemeckú televíziu. Mnohé veci sú naozaj v Libanone úplne iné ako v arabskom svete. Ani v Jordánsku nie je ten svet tak prozápadný ako v Libanone. Je to aj tým, že viac ako polovica obyvateľov Libanonu žije v zahraničí. Tu nasiaknu rôznymi vplyvmi a potom tieto vplyvy premietnu aj do fungovania Libanonu.

V Bejrúte sú typické arabské školy pre kadetov, vojakov. Na toto si arabský svet veľmi potrpí. Keď tu chcete nejakým spôsobom zasiahnuť do politiky, musíte vyštudovať nejakú vojenskú akadémiu.

Libanon je krajinou kontrastov. Vidno to aj na reklamných bilboardoch popri cestách. Tu reklamy, ktorými tvorcami sú kresťania, sú šteklivé, niekedy až dráždivé. Takú reklamu by zdržanliví a prísni šiiti nikdy nevyrobili. Kresťania tu teda predstavujú ten liberálnejší prúd. Uvidíte to, aj keď zájdete na bejrútsku univerzitu. Také minisukne nenosia ani dievčatá v Bratislave. Za tým sa však aj čosi skrýva – možno hľadanie vlastnej identity, čo sa všade každý snaží vyjadriť po svojom.

Libanon je veľkým odbytiskom drog.

ZASVÄTENÍ OBCHODU

Libanon bol vždy bankou Blízkeho Východu. Tu si bohatí Arabi ukladajú peniaze podobne ako Američania a Európania do švajčiarskych bánk. A tiež tu mnohí arabskí šejkovia majú postavené svoje vily – v horných častiach Bejrútu, kam sa chodia schladiť v čase letných horúčav.

Od tých najstarších čias sa obyvateľstvo tejto krajiny oddávalo obchodu a doslova sa mu zasvätilo. Obchod – to je také ich životné krédo. Tu aj dieťa – ak sa ho opýtate, koľko je 2+2, vám odpovie, že to závisí od toho, či predávate alebo kupujete.
Libanon je jediná krajina Blízkeho Východu, kde nemusíte hľadať zmenárne. Všade sa dá platiť cudzou menou - budú však radšej, keď pri platení použijete americké doláre ako eurá.

Tri štvrtiny obyvateľstva žijú na pobreží a jedna štvrtina obýva libanonské kopce a hory. Zo všetkých obyvateľov polovica obýva Bejrút. A ešte jedna zvláštnosť – dvaja z troch Libanončanov nežijú v Libanone, ale na Západe. Veľmi veľa ich žije v krajinách Golfského prúdu a tiež vo Francúzsku. Hovorí sa, že Paríž je druhé hlavné mesto Libanonu. Tu mnohí majetní Libanončania majú postavené svoje domy. V Amerike sú uznávanými obchodníkmi a buznismanmi – samozrejme s patričnými konexiami v Libanone.

Ľudia žijúci v Libanone sú zaujímaví a otvorení – teda úplne iní ako by ste videli v Sýrii.

Libanon nie je politicky veľmi stabilný – ale dnes sa to otriasa aj v takých krajinách, ktoré boli kedysi považované za politicky stabilné. Do Libanonu v súčasnosti prúdia zástupy utečencov – kresťanov zo Sýrie a z Iraku.
Keď prechádzate popri hranici so Sýriou, kde sú sústredené utečenecké tábory, máte pocit, akoby ste prešli niekam do Afriky. Všetko je tam špinavé, zanedbané...

Najväčším nepriateľom Libanonu je Sýria. Dnes i historicky. Vieme - ako hovorí Biblia, že izraelský kráľ Achab sa oženil s libanonskou princeznou Jezábel. Dôvodom tohto sobáša bolo vytvoriť spojenectvo proti Damašku, teda proti Sýrii.

ROPA, EKOLÓGIA, INFRAŠTRUKTÚRA

Libanon – čo sa týka ropy - je odkázaný na arabský svet. Ani Sýria nemá dostatočnú zásobu ropy, aby zásobovala Libanon. Zásobárňou ropy pre Libanon je predovšetkým Saudská Arábia, ktorá bola najbližšia aj niekdajšiemu predsedovi vlády Haririmu.

V Libanone sa našli ložiská ropy a niektoré z nich sú medzi Izraelom a Libanonom. Samozrejme, že silnejší Izrael povedal, že patria jemu. Nevieme, čo na to povie medzinárodný súd – ale to je tak, keď Izrael chce, môže byť medzinárodný súd, aký chce. Otázka je aj politická, nakoľko Izrael rešpektuje suverenitu Libanonu.
Problémom je tiež technológia, ako by Libanon dokázal ropu vyťažiť.

na benzínovej pumpe

Libanon má veľmi znečistené pobrežie. Na juh od Bejrútu sa vyhadzovali všetky smeti mesta. Tiež sa hovorí, že egyptské lode povypúšťali do Stredozemného mora kadečo. Veľa sa s tým zatiaľ neurobilo, keďže Libanon roky nemal stabilnú vládu.

Za života Ježiša Krista nebolo hlavným zdrojom rýb pre Palestínu Galilejské more, ale práve Libanon a jeho more.

Libanon je Mekkou archeológov. Mnohé pamiatky ostávajú stále ukryté, lebo nie je dostatok peňazí na archeologický výskum.

Kedysi – bolo to ale dosť dávno – existovala v krajine železnica, ktorá spájala Damask s Medinou a tiež Bejrút s Haifou. Dnes sa v Libanone žiadna fungujúca železnica nenachádza. Od roku 1948 je tu všetko zrušené. I keď v pohorí Rosh HaNikra ešte vidno nejaké zbombardované tunely ako pozostatok tejto železnice.
Keď sa chcete z Bejrútu dostať na východ, napríklad do Sýrie, musíte prekonať dve hradby hôr. Čím vyššie sú priesmyky, tým sú cesty užšie, nekvalitnejšie a premávka po nich náročnejšia.
Najdôležitejšou spojnicou v krajine je diaľnica Bejrút – Damask. Na hraniciach treba vykonať všetky byrokratické úkony a Arabi, ktorí tadiaľto chodia, majú to vždy uľahčené. Keď sme my prechádzali cez sýrske hranice, čakali sme vždy minimálne 45 minút, kým nám to zúradovali. Sýrčania boli vždy pohotovejší – tam sme stáli 15-20 minút.

hlavný ťah - smer Bejrút i libanonský Tripolis