BEJRÚT – OHNISKO OBČIANSKEJ VOJNY V LIBANONE (z príhovoru o. Jána Majerníka)

Asi pred päťdesiatimi rokmi bol Libanon vyhľadávaným cieľom turistov a keďže tu sídlili aj významné svetové banky, bol nazývaný Švajčiarskom Blízkeho Východu. Stačilo však, že moc v krajine sa dostala do rúk niekoľkých nepredvídavých a nezodpovedných politikov a keď zároveň zlyhala Achillova päta Libanonu (ktorou je prítomnosť množstva vzájomne súperiacich náboženských skupín), pre mnohých obyvateľov krajiny, predovšetkým však Bejrútu, sa stal život nočnou morou.

Počas občianskej vojny, ktorá trvala od roku 1975 skoro až do roku 1990, tu zahynulo 85 tisíc ľudí. To nie je tak málo na jedno mesto. Boli zasiahnuté aj iné dediny, ale najviac si to odniesol Bejrút.  V čase vojny odtiaľto odišlo celkovo 700 tisíc ľudí.

Veľa problémov v krajine spôsobili palestínski utečenci, ktorí nemalým dielom prispeli k tomu, že napätie v krajine prepuklo do občianskej vojny. Do boja sa zapojili i Sýria a Izrael so záujmom rozdeliť si Libanon na dve časti – sever pre Sýriu a juh pre Izrael, keď však videli narastajúce množstvo obetí vojny, stiahli sa zo scény.

Dnes je Bejrút bezpečným mestom. Občianska vojna, ktorá tu prebiehala, sa tu už dávno skončila. Kedysi sa tu strieľalo. Istý novinár píše, že keď do niektorého domu hodili v noci granát, susedia sa na to už ani nebudili. Natoľko to bolo súčasťou ich života. Ešte i dnes vidno na niektorých domoch stopy po vojne, ktoré sa systematicky odstraňujú. Ale báť sa tu už netreba.

Najhoršie bolo, že počas vojny sa začali zvonku do toho mnohí miešať.

A takto sa miešame do záležitostí iných krajín až doteraz. Robia sa rozhodnutia o Sýrii. Čína a Rusi nechcú ísť do vojny, Západ lavíruje, lebo Sýria im až tak za to nestojí, aby tam zasiahli vojensky. Samozrejme, že Líbya im za to stála. Francúzi hneď pýtali 30 percent zo zisku z ropy. A keby tak pýtali aj Angličania a Američania, Líbyi ostane len 10 percent. A ako to v Líbyi nakoniec skončí, to sa ešte nevie.

Ešte aj dnes, 20 rokov od skončenia občianskej vojny, hľadajú mnohí Libanončania vnútorný pokoj, schopnosť odpustiť a požiadať o odpustenie. Ako aj istotu, že vojnové časy sú už za nimi.

v čase vojny bola Annaya najväčšou "spovednicou" Libanonu

MODERNÝ BEJRÚT

Pre krajiny Blízkeho Východu je Libanon symbolom rozdelenia na Východ a Západ. Takto bol kedysi rozdelený i Bejrút – na východný a západný. Východný je chudobnejší, žijú tu hlavne moslimovia, a v západnom, ktorý je bohatší, žijú hlavne kresťania.

Tým, že Bejrút klesá rovno do mora, má výnimočnú geografickú polohu – podobne ako Monte Carlo alebo Cannes a iné mestá na francúzskej alebo talianskej riviére.

Najmodernejšiu, reprezentatívnu časť Bejrútu dal vybudovať svojho času predseda vlády Hariri a jeho firma Solidere. Mal k dispozícii 4 miliardy amerických dolárov, prepojenia so Saudskou Arábiou. Možno to trochu prehnal – chcel vybudovať supermoderné mesto - akýsi Frankfurt Blízkeho Východu.
(Keďže v Libanone sú štyri hlavné vierovyznania, predseda vlády tu musí byť sunita, moslim. Prezident je kresťan, predseda parlamentu drúz a hovorca parlamentu šiita.)

Dnes sa už nedá povedať, kto mal záujem obľúbeného politika Libanonu Haririho odstrániť (r.2005) - sú rôzne teórie, nemusela to byť Sýria, sú aj iní kandidáti.
V Bejrúte sa nachádza námestie mučeníkov, kde je aj Modrá mešita, a tu je Hariri pochovaný.

V Bejrúte sa nachádza aj americká univerzita, ktorá už má vyše 100 rokov. Mať papier z americkej univerzity je vždy výhodné. Takí, ktorí sú úspešní, rýchlo potom získajú angažmán v USA. Každý jeden Libanonec sa snaží mať jednu nohu von z Libanonu. A snaží sa tiež získať americký pas. (Rovnako ako každý Žid.) Vtedy ste schopný, keď máte americký pas. A keď nie americký, aspoň európsky ako dodatok k libanonskému.

Po desaťročnej okupácii si aj Židia uvedomili, že nemôžu okupovať južný Libanon. Že je to za veľmi vysokú cenu. Nejakých 600 Izraelcov pri tom stratilo život. Pri takých číslach, keď zomrelo 5 miliónov ľudí v Kongu, "to nie je až tak veľa" – ale Izrael má silnú verejnú mienku a na protesty proti vláde samotný Jehud Barak si uvedomil, že Libanon treba nechať tak. Izrael v súčasnosti okupuje farmy Cheba pod Hermonom.

V Bejrúte sa nachádza aj arménska časť, kde žijú arménski kresťania, ktorí unikli masakru v Turecku, kedy Turci zlikvidovali niekoľko tisíc Arménov. Dnes sú títo ľudia už libanonskými občanmi. (Viac pozri tu)