(Mal 3, 1-4) Toto hovorí Pán, Boh: „Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu. Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite. Hľa, príde, hovorí Pán zástupov. Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví? Veď on je ako oheň, ktorý roztápa, a ako lúh práčov. Sadne si a bude vytápať a čistiť striebro, očistí synov Léviho a zošľachtí ich ako zlato a striebro, takže budú prinášať Pánovi obety v spravodlivosti. Vtedy sa Pánovi zapáči obeta Júdu a Jeruzalema ako v dňoch predošlých, ako v rokoch dávnych.“

S Knihou proroka Malachiáša sa okrem sviatku Obetovania Pána stretávame v nedeľnom lekcionári na 31. nedeľu cez rok A (Mal 1, 14b – 2, 2b. 8-10) a na 33 nedeľu cez rok C (Mal 3, 19-20a), vo feriálnom lekcionári vo štvrtok 27. týždňa cyklu I (Mal 3, 13-20a) a pred Vianocami 23. decembra (Mal 3, 1-4. 23-24).

Dnešný úryvok pochádza zo štvrtej (Mal 2,17 – 3,5) zo šiestich krátkych prorockých rečí obsiahnutých v tejto krátkej prorockej knihe (podľa delenia Septuaginty má len 3 kapitoly a 55 veršov; v hebrejskej Biblii, resp. masoretskom texte, je posledných 6 veršov oddelených do 4. kapitoly, preto sa niekde verše Mal 3,19-24 označujú ako Mal 4,1-6). Obsahom tejto reči je blížiaci sa Boží súd, pri ktorom budú bezbožníci určite spravodlivo potrestaní a dobrí odmenení (bližšie o obsahu a členení tejto knihy pozri v katechéze na 33. nedeľu cez rok C).

Verš Mal 3,1a v spojení s veršami Mal 3,23-24 (Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, skôr než príde Pánov deň, veľký a hrozný. A obráti srdce otcov k synom a srdce synov k ich otcom, aby som neprišiel a neudrel zem kliatbou), teda verše na začiatku a na konci tretej kapitoly tejto knihy (pričom verše 23-24 akoby vysvetľuj verš 1a, resp. dokončujú v ňom začatú myšlienku), Cirkev tradične interpretuje ako proroctvo o príchode Jána Krstiteľa – Eliášovi podobného proroka, resp. proroka, ktorý ma dovŕšiť Eliášovo poslanie pripraviť Izrael na príchod Mesiáša.

Následný verš 1b (Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite. Hľa, príde, hovorí Pán zástupov) možno zase priliehavo vzťahovať na obsah dnešného sviatku.

Verše 2-3a (Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví? Veď on je ako oheň, ktorý roztápa, a ako lúh práčov. Sadne si a bude vytápať a čistiť striebro), sú typickým starozákonným apokalyptickým textom ohlasujúcim podstatný obsah „dňa Pánovho príchodu“, resp. príchodu Mesiáša (nemusí ísť o jeden deň v bežnom chápaní, ale o „mesiášsky čas“): Boží súd nad spravodlivými aj bezbožnými, ktorý bude predchádzať skúška (mesiášsky čas sa teda nezačne hneď súdom, ako sa domnievali Židia v Ježišovej dobe, a v tomto mylnom presvedčení stále zostávajú, ale samotný tento čas bude súdom, ktorý bude spočívať v prijatí alebo odmietnutí Mesiáša).

Verše 3b-4 (Očistí synov Léviho a zošľachtí ich ako zlato a striebro, takže budú prinášať Pánovi obety v spravodlivosti. Vtedy sa Pánovi zapáči obeta Júdu a Jeruzalema ako v dňoch predošlých, ako v rokoch dávnych) sa týkajú jednej z tém rozoberanej v tejto prorockej knihe: kritika jeruzalemských chrámových kňazov a snaha o ich nápravu, resp. o náležité a dôstojné prinášanie obiet v chráme. Z tohto záujmu svätopisca o chrámové obety môže vyplývať, že autor tejto knihy sám bol nielen prorokom, ale aj chrámovým kňazom. Prorok tu ohlasuje obnovu kňazstva v mesiášskom čase a nápravu obiet prinášaných Pánovi. My, kresťania, v týchto slovách môžeme vidieť predpoveď vzniku novozákonného kňazstva a novej obete – obete sv. omše, založenej Mesiášom – Kristom.

V predpovedi o obnovení kňazstva môžeme vidieť aj obraz starca Simeona z dnešného evanjelia (podľa jednej kresťanskej legendy bol vyslúžilým chrámovým kňazom, teda pre svoj vek už nekonal službu v chrámu, ktorému sa dostalo cti v mene starozákonného kňazstva privítať v chráme prichádzajúceho Mesiáša), a v príchode Mesiáša do jeruzalemského chrámu, ktorý oslavujeme pri tomto sviatku, môžeme vidieť naplnenie proroctva o prinášaní obeti v spravodlivosti (por. Mal 3, 3d – záver v. 3), ktorú Mesiáš uskutoční a založí svojou smrťou, a ktorej založenie a budúce uskutočnenie tajomne predpovedá prorok Simeon prorockým slovom adresovaným Mesiášovej Matke.

Pre zaujímavosť možno dodať, že tzv. Malachiášové proroctvá (Prophetia de summis pontificibus – Predpovede o rímskych pápežoch), tajomné latinské výroky (šifry) o budúcich pápežoch počnúc sv. Celestínom II. (1143-1144), a zhodou okolností končiace práve súčasným pápežom Františkom (ide o 111 pápežov), nesprávne pripisované sv. Malchusovi, írskemu benediktínskemu mníchovi a neskôr arcibiskupovi v írskom Armaghu (zomrel v r. 1148), pochádzajú až z r. 1585, a napísal ich pravdepodobne charizmatický rímsky kňaz sv. Filip Neri (1515-1595). Publikované boli v r. 1595 Arnoldom de Wyon, benediktínskym historikom, ako časť jeho knihy Lignum Vitæ (Strom života). Wyon pripísal tento zvláštny zoznam pápežov spomínanému sv. Malachiášovi, resp. Malchusovi (tieto proroctvá však nespomína ani sv. Bernard z Clairvaux, ktorý sa so sv. Malchusom osobne poznal a napísal jeho životopis). Tieto „Malachiášove proroctvá“ ale nemajú nič spoločné s Knihou proroka Malachiáša.

Spracované podľa: http://swdev3.webreviewhere.com/malachi-31-4/

(Ž 24, 7. 8. 9. 10) Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. R. Kto je ten kráľ slávy? Pán silný a mocný, Pán mocný v boji. R. Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. R. Kto je ten kráľ slávy? Pán zástupov, to je ten kráľ slávy. Refrén: Príď, Pane, do svojho svätého chrámu.

K žalmu pozri katechézu na slávnosť Všetkých svätých.

(Lk 2, 22-40) Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.

V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.

K evanjeliu pozri katechézu na Sviatok sv. rodiny v roku B.