Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

 

(Sir 3, 3-7. 14-16) Pán dal otcovi vážnosť, ktorá je vysoko nad deťmi, a upevnil právo matky nad synmi.

Kto si váži otca, očisťuje sa z hriechov; bude sa ich zdržiavať a bude vyslyšaná jeho každodenná modlitba. A zbiera poklady ten, kto má v úcte matku.

Kto si váži otca, bude sa radovať zo svojich detí a budú vyslyšané jeho modlitby.

Kto si váži otca, bude dlho žiť, a kto poslúcha otca, potešuje matku.

Syn môj, buď oporou svojmu otcovi v starobe a nezarmucuj ho, kým je nažive. Ak slabne na mysli, buď trpezlivý a nepohŕdaj ním, kým ty si pri plnej sile. Nezabudne sa ti, že si mal súcit s otcom, odráta sa ti z hriechov, ktoré si napáchal.

 

Prvé čítanie sviatku Sv. Rodiny v tomto liturgickom roku (A), ktoré je možné použiť v liturgii Slova aj v ostatných dvoch nedeľných liturgických cykloch, je vybrané z najdlhšej (v rámci celej Biblie tretej najdlhšej, lebo má po Knihe žalmov a knihe Genezis tretí najväčší počet veršov, až 1372) a najzložitejšej múdroslovnej biblickej knihy (doteraz nejestvuje zhoda medzi biblistami, s akým základným úmyslom bolo toto dielo vlastne zostavené, nehovoriac o množstve textových problémov so skutočným pôvodným znením knihy, keďže dnes poznáme túto knihu v podstate v dvoch rovnocenných, hoci dosť odlišných starobylých jazykových verziách, pričom dlhé stáročia bol známy iba grécky text tejto knihy, preto bola Židmi v Palestíne a neskôr aj väčšinou protestantov vyhlásená za „deuterokánonickú“ – bližšie o tejto knihe pozri v katechéze na 6. nedeľu cez rok A).

Dnešný úryvok je v podstate komentárom k štvrtému Božiemu prikázaniu: „Cti svojho otca a svoju matku“ (Ex 20,12; Nm 5,16). Svätopisec úctu k rodičom, najmä k otcovi – podľa patriarchálneho modelu rodiny, v ktorom sa autorita matky odvodzovala od autority otca –, nestavia len na prirodzených citových a psychologických dôvodoch (či na zákonoch svetského zákonodarstva o rodine, ktoré si často nevšíma Božie normy), ako je to v dnešnej dobe, čo samozrejme spôsobuje problém s autoritou rodičov a následne aj s výchovou detí, ale na náboženskom základe. Úcta k rodičom je jeden zo spôsobov, akým si má človek uctievať samého Boha. Dobre rodinné vzťahy veľmi napomáhajú plnenie prikázania lásky k Bohu, čo je najvyšší morálny zákon.

S prikázaním úcty k rodičom sa už vo vyššie spomenutých biblických textoch spájali Božie prisľúbenia (nielen dlhý život „na zemi, ktorú tí dá Pán, tvoj Boh“, t.j. v „zasľúbenej krajine“ – pod čím možno chápať nielen Palestínu, ale aj nebeské kráľovstvo, t.j. večný život –, ale aj „dobrý život“, naplnený hojnosťou hmotných aj duchovných dobier) a Sirachovec (Ben Sirach, Sirachov syn, resp. potomok, ktorého meno je spomenuté aj v samotnej knihe v Sir 50,29: Náuku múdrosti a dobrej výchovy spísal do tejto knihy Jezus, syn Sirachov z Jeruzalema; v hebrejskej verzii má meno „Simeon, syn Ježiša, syn Eleazara, syn Siru“) k nim pridáva ďalšie: odpustenie hriechov, postupné očisťovanie z hriešnosti, vypočutie modlitieb, hojné a dobre vychované potomstvo.

V druhej časti dnešnej starozákonnej perikopy sa zdôrazňuje, že úcta k rodičom sa netýka len detského ale aj dospelého veku človeka (napokon adresátom tohto napomenutia k úcte voči rodičom sú „dospelé deti“). Deti majú prejavovať svoju úctu k rodičom aj v starobe, hoci iným spôsobom ako v detstve a mladosti – majú byť materiálnou aj citovou oporou svojim rodičom v starobe, nezarmucovať ich takým spôsobom života, ktorý by sa priečil ich výchove, majú mať trpezlivosť s rastúcou slabosťou svojich starnúcich rodičov a nepohŕdať nimi kvôli ich fyzickému a psychickému, a možno aj duchovnému úpadku, ktorý prináša starnutie človeka.

Úcta k rodičom tu teda nemá len nejaký abstraktný charakter všeobecnej poslušnosti či slušného správania voči rodičom, ale je vyjadrená sledom tak konkrétnych noriem správania, osobitne vzhľadom na starostlivosť o zostarnutých rodičov, ako aj Božích odmien za dodržiavanie týchto noriem (sled týchto odmien je vyjadrený literárnou figúrou nazývanou anafora – opakovanie skupiny slov na začiatku po sebe idúcich veršov: Kto si váži otca). Úcta k rodičom sa tu okrem toho nepredstavuje len ako vonkajšia morálna norma, ale ako dôsledok hlbokého náboženského života, teda hlbokého vzťahu voči Bohu, ktorý je tiež naším Otcom. Treba však povedať, že rovnako aj úcta voči rodičom je nástrojom prehlbovania vzťahu úcty a lásky k Bohu. Úcta k rodičom a úcta k Bohu (a naša spása) sú neoddeliteľne spojené, jedno vyplýva z druhého, jedno podporuje druhé. Táto myšlienka je priamo vyjadrená vo v. 8, ktorý je však z textu prvého čítania vynechaný: Kto sa bojí Pána, ctí si rodičov a bude slúžiť svojim rodičom ako svojim pánom (v hebrejskej pôvodine je: ako svojmu Pánovi).

V poslednej vete dnešného prvého čítania možno vidieť už aj rozvinutú vieru v posmrtný život, keďže ďalším prísľubom, ktorý cez tohto svätopisca Boh dáva tým, čo si ctia rodičov, je „odrátanie z hriechov, ktoré človek napáchal“, teda vstup do večného Božieho kráľovstva (možno aj v zmysle „očistca“, t.j. rýchlejšieho očistenia od hriechov pri prechode cez „údolie smrti“, ktorým duša prechádza ku vzkrieseniu mŕtvych).

 

Spracované podľa: http://biblickedilo.cz/bible-v-liturgii/liturgicky-rok-a/sir-33-7-14-17/

G. Ravasi (St. Paul´s International, Milano 1996) – Katolícke biblické dielo, Svit: Sv. Písmo pre každého – Kniha Sirachovcova 1 – 24, vydavateľstvo Don Bosco, Bratislava 2008

Andrej Paulíny, Radostné posolstvo, Homiletická príručka na nedele a sviatky, rok A, SÚsCaM, Rím 1979

 

 

(Ž 128, 1-2. 3. 4-5) Blažený každý, čo sa bojí Pána a kráča po jeho cestách. Budeš jesť z práce svojich rúk; budeš šťastný a budeš sa mať dobre. R. Tvoja manželka je ako plodonosný vinič vnútri tvojho domu. Tvoji synovia sú ako mládniky olivy okolo tvojho stola. R. Veru, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Pána. Nech ťa žehná Pán zo Siona, aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života.

Refrén: Blažení sú všetci, čo sa boja Pána a kráčajú po jeho cestách.

Biblickú katechézu k tomuto žalmu pozri v katechéze na 27. cezročnú nedeľu v roku B.