(Ez 34, 11-16) Toto hovorí Pán: „Hľa, ja sám vyhľadám svoje ovce a ujmem sa ich. Ako sa pastier ujíma svojho stáda, keď príde medzi svoje rozptýlené ovce, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vyslobodím ich zovšadiaľ, kam sa rozpŕchli v oblačnom a hmlistom čase. Vyvediem ich spomedzi národov, zhromaždím ich z krajín a privediem ich do vlasti. A budem ich pásť na izraelských vrchoch, v dolinách a na lúčinách krajiny. Budem ich vodiť na bohatú pastvu a ich ovčinec bude na vysokých vrchoch Izraela. Tam si odpočinú na zelenom trávniku, na izraelských vrchoch nájdu šťavnatú pastvu. Ja sám budem pásť svoje ovce, ja im dám odpočinok, hovorí Pán, Boh. Stratené ovce vyhľadám, rozptýlené privediem naspäť, zranené obviažem, slabé posilním, tučné a silné ochránim a budem ich pásť svedomito.“

Katechézu k tomuto čítaniu pozri v priečinku na 34. nedeľu cez rok A.

(Ž 23, 1-3. 4. 5. 6) Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. R. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. R. Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. R. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.

R.: Pán je môj pastier, nič mi nechýba.

K tomuto responzóriovému žalmu pozri katechézu na 16. nedeľu cez rok B.

(Lk 15, 3-7) Ježiš povedal farizejom a zákonníkom toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“

Na základné pochopenie tohto úryvku môže postačovať katechéza v priečinku na 24. nedeľu cez rok C.