TEHERÁN

záhrady pred šachovým palácom

          Ešte pred troma storočiami bol Teherán malým a nie veľmi významným mestom. Všetko sa začalo meniť, keď si kráľovská dynastia Kadžarovcov zvolila toto krásne miestečko pod vyhasnutou sopkou za svoje hlavné mesto. Dnes má Teherán vyše 10 miliónov obyvateľov. Podnebie najsevernejšieho Teheránu je veľmi príjemné. Nachádza sa vo výške asi 1800 metrov, má veľa zelene a hoci je v meste veľa smogu, vzduch tu je aspoň pocitovo lepšie dýchateľný ako inde. Táto časť Teheránu bola vždy najlukratívnejšou oblasťou, obýva ju najsolventnejšia vrstva a tu si vybudovali prepychové paláce aj králi dynastie Pahlaví.

          Jej posledný člen šach Rezá Pahlaví bol ustráchaným človekom s nízkym sebavedomím. Obkolesil sa pochlebovačmi, ale vlastnému ľudu sa nikdy nesnažil porozumieť. Zakomplexovaný monarcha šíril okolo seba teror, zrejme tušil, že v nespokojnej mase ľudí sa môže skrývať veľká sila. Jeho despotický režim bol zvrhnutý v roku 1979. Vtedy sa otvorili brány šachových rezidencií a ľud ako víťaz revolúcie mal možnosť na vlastné oči vidieť luxus, ktorým sa kráľovská rodina roky obklopovala. Táto si z každej krajiny zadovážila to najvzácnejšie, najlepšie, najhonosnejšie. Aj preto sme zo stien mohli vidieť visieť krištáľové lustre z Československa. Miestni sa nás často pýtali, odkiaľ sme. Slovakia im žiaľ, poväčšine veľa nehovorila. Avšak Czekoslovakia vďaka povestným lustrom áno.

najluxusnejšie lustre sa do iránskych palácov dovážali z bývalého Československa

Teherán – okázalosť palácov vládnucich tried – vo vnútri luxus, medzi ľuďmi bieda

          Premávka v mestách je nepredstaviteľne obrovská. Nám sa zdalo, akoby na cestách okrem semaforov neplatili žiadne písané pravidlá. Ako rozpoznať, kto má prednosť v jazde? Napriek tomu sme po celý čas nevideli žiadnu haváriu. Ťažko si ale vieme predstaviť, že by sa tu Európan turista odvážil na presun po meste požičať si auto. Cesty v Teheráne a aj v ostatných väčších mestách sú 4-6 prúdové. Najviac tu jazdia na Pegeutoch domácej výroby. Benzín je v tejto krajine so stále prítomným čiernym zlatom veľmi lacný. Aj motorky sú v mestách obľúbené. Sú rýchle a ak sa nedokážu prekľučkovať pomedzi autá, vodič neváha použiť aj chodník. Prechádzať cez cestu bol spočiatku adrenalínový zážitok. Ale postupne sme sa to naučili. Jednoducho sme vstúpili medzi autá – tak ako to robili domáci – a čuduj sa svete, autá zastavili.

adrenalínová premávka v iránskych uliciach

          Irán je obrovská krajina. Je 33-krát väčší ako Slovensko, čo ho svojou rozlohou radí na 18. miesto medzi štátmi sveta. My sme sa v rámci krajiny presúvali autobusom. Denne sme prešli 300-400 km, niekedy aj 600. Keď však bolo treba prekonať väčšiu vzdialenosť, použili sme lietadlo. Počas 12-dňového pobytu sme dva razy absolvovali vnútroštátny prelet. Jeden z nich bol na trase Teherán-Ahváz. Z horského Teheránu, nad ktorým sa týči vrchol vo výške 5671 metrov na iránsko-irackú hranicu – do horúcej rovinatej zóny v blízkosti Perzského zálivu.

          Iránsky Ahváz sa nachádza blízko sútoku riek Eufrat a Tigris. Sútok týchto veľriek (na území Iraku) je miestom, kde sa tradične lokalizuje rajská záhrada z Knihy Genezis. Oblasť v okolí mesta Ahváz obývajú z veľkej časti Arabi. Ich vierovyznaním je sunitský islam. To znamená, že aj ženy tu vidno omnoho častejšie úplne zahalené, v čiernom, niektoré majú na rukách čierne rukavice. Je to zvyk, ktorý Arabi prevzali z krajín Arabského polostrova. V iných častiach Iránu, kde je dominantným náboženstvom menej prísny šiítsky islam, bol tento trend viac menej zriedkavý. 

mravnostná polícia prísne sledovala dodržiavanie predpisov o odievaní žien