O GENDER IDEOLÓGII

            Pokiaľ ide o ľudskú sexualitu, máme mužov a ženy. Vždy to tak bolo. Existujú však skupiny, ktoré tvrdia, že táto klasifikácia je umelo vykonštruovaná spoločnosťou. Podľa nich nie sme muž a žena, ale sami si smieme zvoliť „rod“, aký chceme – podľa toho, čím sa cítime byť. Teda môžeme byť mužom alebo ženou alebo obidvoje alebo ani jedno. Človek môže dokonca použiť chirurgický zákrok a zmeniť seba tak, aby zapadol do obrazu, ktorý má o sebe.

            A tak dnes máme nielen homosexuálov a bisexuálov, ale rozšírenú komunitu LGBTQI (Lesbian, Gay, Bisexual, Transgender, Queer, Questioning a Intersex). Zrejme to pôjde ešte ďalej. Austrálska komisia pre ľudské práva prišla so zoznamom 23 rodov (gendrov), ktoré si podľa jej názoru zasluhujú zákonnú ochranu. Na tomto zozname okrem štandardných LGBTQI možno nájsť tieto „rody“: transsexual, androgynous, agender, cross dresser, genderfluid, gendergueer, intergender, neutrois, pansexual, sistergirl a ďalšie. (Zatiaľ ich nie je možné preložiť do slovenčiny, dá sa však predpokladať, že časom sa nájdu slovenské pomenovania alebo sa anglické výrazy poslovenčia.) Podľa stúpencov gender (čítaj džender) ideológie má každý právo zvoliť si svoju jedinečnú rodovú kategóriu, pričom rámec uvedených rodov by bolo možné v budúcnosti naďalej rozširovať. Čo však gender ideológia netoleruje, je tvrdenie, že ľudskú sexualitu definujú jedine muž a žena.

            Volanie po sexuálnom oslobodení nachádzame vo významnej miere už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy sa docielilo, aby každý druh voľnej lásky medzi mužom a ženou bol spoločensky akceptovateľný. Dnes sa logicky žiada, aby bol akceptovaný a zákonom chránený akýkoľvek druh sexuálneho zväzku.

            ZO SVETA:

            Prvý muž preoperovaný na ženu sa kvalifikoval do ženského tenisového turnaja U.S. Open ešte koncom 70-tych rokov minulého storočia.

            Medzinárodný olympijský výbor v roku 2004 umožnil športovcom súťažiť v kategórii iného pohlavia, s akým sa narodili, za predpokladu, že sa nechajú preoperovať a podstúpia dva roky hormonálnej liečby.

            Boxovacia komisia štátu Florida sa zaoberá prípadom zápasníka zmiešaných bojových umení, ktorý priznal, že sa narodil ako muž, no keďže sa dal v roku 2006 preoperovať na ženu, súťaží teraz v kategórii žien.

            Najčastejšie sa s podobnými prípadmi stretávame vo svete šoubiznisu a módy, kde dominuje snaha zaujať šokom. Ukázalo sa, že aj istý uchádzač o Miss Kanada bol v skutočnosti muž preoperovaný na ženu.

            Vo Veľkej Británii je anonymita transsexuálov chránená rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva a preto nie je dovolené pýtať sa ľudí na pohlavie (ani v úradných dokumentoch). Je otázne, ako za takýchto okolností by napr. mala cirkev možnosť zistiť pohlavie kandidátov na kňazstvo či ľudí vstupujúcich do manželstva.

            Ďalším štandardom sa stáva uvádzanie rodiča A a B namiesto otec a matka s ohľadom na anonymitu transsexuálov ako i na homosexuálne páry, ktoré predsa tiež túžia po deťoch.

            Na záver jeden šokujúci príbeh z krajiny LGBTQI divov: Collen Francis študuje na univerzite v štáte Washington. Je to muž, ktorý sa cíti ako žena. Problém nastal, keď začal chodievať do dievčenskej prezliekarne na univerzitnej plavárni. Sťažovali sa naňho študentky, ich rodičia, až napokon plavecký tréner naňho zavolal políciu. Prípad riešila Rada univerzity a tréner sa musel nakoniec „pani“ Francis ospravedlniť, pretože v „jej“ správaní nebolo nič zlé. „Pani“ Francis bola nahá na mieste, kde je nahota povolená.

            Problémom je, že „pani“ Francis má penis. No mať penis ešte neznamená byť mužom. Pohlavie a „rod“ totiž nie sú to isté. Podľa Rady univerzity drámu spôsobili ľudia, ktorí nerozumejú otázke rodovej identity.

            ZAMYSLENIE JEDNEJ SLOVENSKEJ MAMY:

             „Keď sa koncom novembra 2013 hralo v Bratislave „na pochopenie rodu zamerané“ bábkové divadlo pre deti, tak je to vážne. Išlo v ňom o to, že z Aničky sa stala „faganička“ a z Tonka „babec“.

            Keď sa v našom Šlabikári texty o tradičnej rodine, ktorú tvoria otec, mama a deti,  nachádzajú len pri písmenách T a Ľ a v ostatných prípadoch sú deti len s otcom alebo s mamou, prípadne s dvoma oteckami, tak je to vážne.

            Keď na nasledujúce tri roky príde na Slovensko z Nórskeho finančného mechanizmu a z Európskeho sociálneho fondu 12 miliónov eur na elimináciu rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách, a pritom na tie peniaze nemajú nárok organizácie, ktoré reálne pomáhajú ženám v núdzi – ako napr. Inštitút Krista Veľkňaza či Domov Gianny B. Mollovej, tak je to vážne.

            Keď Americká asociácia psychiatrov zmenila klasifikáciu pedofílie zo sexuálnej poruchy na sexuálnu orientáciu, tak je to vážne.

            Ak poslednou novelou Trestného zákona poslanci Národnej rady SR schválili prísnejšie tresty pre páchateľov trestných činov, ak sa ich dopustia z dôvodu “nenávisti pre sexuálnu orientáciu”, tak je to vážne. Trestné zákonodarstvo SR tak poskytuje od roku 2013 zvýšenú ochranu osobám s inou sexuálnou orientáciou a z pohľadu zákonnej ochrany určitých skupín osôb je táto skupina postavená na úroveň národa, národnostnej menšiny, rasy alebo etnickej skupiny.

            Keď stretnutie pri okrúhlom stole s kresťanskými mimovládnymi organizáciami na tému rodovej terminológie začne pani Pietruchová filmom, v ktorom sa muži nechávajú preoperovať na ženy, tak je to vážne.

            Ak súčasná slovenská vláda založí pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Výbor pre práva LGBTQI, tak to je vážne.

            Ak divadelný festival Drama Queer s ústrednou témou životov ľudí s menšinovou citovou a sexuálnou orientáciou kofinancuje Ministerstvo kultúry SR, tak je to vážne.

            Preto ďakujem otcom biskupom za pastiersky (pozn.: adventný) list, v ktorom na nebezpečenstvo vyplývajúce z nesprávneho chápania osobnej slobody, upozornili. Ako kresťania máme možnosť vidieť problémy spoločnosti skôr ako ostatní, a tak si dajme pozor, aby sme tentokrát nezaspali a nezobudili sa až keď bude neskoro.“

            Žijeme v diktatúre relativizmu, ktorá ponúka predstavu, že každý môže sám rozhodovať ako chce. Ale takto to nefunguje. Potrebujeme hranice, aby sme žili v slobode a potrebujeme zmysel pre zodpovednosť za následky toho, čo urobíme alebo neurobíme.

                                                                                                                      (Gabriele Kuby)

            Možnosť sebalikvidácie ľudstva, ktorú predstavovali a stále predstavujú nukleárne zbrane hromadného ničenia, iste právom naháňa strach. Avšak v možnosti nenapraviteľného sfušovania stvoriteľského diela nezodpovednými zásahmi do biologického základu ľudstva vidím – a nemôžem si pomôcť – ešte tragickejšiu hrozbu.

            Vážim si cirkev preto, lebo svojím hlasným a energickým „nie“ voči nezodpovedným experimentom s ľudstvom sa stáva jedným z posledných obrancov zdravého rozumu a svedomia a nebojí sa pri tom vziať na seba nálepku „brzdy pokroku“.

                                                                                                                       (Tomáš Halík)

                                                           Použité zdroje: www.kuby.sk, www.forumzivota.sk