Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

SVÄTOJAKUBSKOU CESTOU

            Je to cesta, ktorá umožňuje človeku poznávať seba v rozličných situáciách, zamýšľať sa, učí ho menej sa spoliehať na seba a viac dôverovať Bohu. Tí, ktorí ňou prechádzajú, často túto cestu prirovnávajú putovaniu životom. My sme prešli posledných 115 kilometrov tejto cesty (francúzska cesta - časť severná Galícia). Čistý čas putovania bol 5 dní. Potom nasledovala návšteva Lúrd.
           

Náš úsek cesty do Santiaga de Compostely viedol mnohými lesmi, ktoré sú podobné ako u nás. (Naše Slovensko, ako sme videli a keď porovnávame, je však naozaj veľmi krásne.)

tiež malebnými dedinkami viac alebo menej udržiavanými

i peknými mestečkami

historický León

v jeho uličkách

ponad mnohé potoky a rieky, ktoré majú veľa tichých zákutí

pri moste v Portomaríne – spodný je ešte z dôb antiky

            Chvíľami bola romantická a človek by tak chcel kráčať stále. Chvíľami, keď sa poriadne oprelo slnko alebo rozboleli opotrebované kolená či napuchnuté členky, alebo prišla únava náročného dňa, položil si otázku: „Načo mi toto bolo treba?“ No nepomohlo iné ako dôjsť do cieľa. A veľa, veľmi veľa úsekov bolo monotónnych, „šedivých“, nezaujímavých, ktorými jednoducho bolo treba prejsť. Tak ako i v živote.

odpočinok po náročnom dni


           s otvorenými očami však i na týchto úsekoch mohol vidieť veľa pekných každodenných maličkostí

slimák „parazit“

gaštan

            Dôležité bolo nájsť si „vlastný krok“. Ostať sám sebou, priznať vlastné obmedzenia, nechcieť len za každú cenu „bežať s ostatnými“. Naopak, nájsť sám seba - to umožnilo mať z cesty radosť a naozaj si ju vychutnať.

            Cestou sme stretávali jednoduchých, ale otvorených ľudí, ochotných pomôcť. Nehovorili anglicky, komunikovali s nami však až dovtedy, kým sme sa nedohodli.

babky "trkotálky"

vidiek

zvieratá sa tu pasú v typických kamenných ohradách

jednoduché sušenie prádla

„buen camino“ – typický pozdrav pútnikov

            Cestou si pútnici navzájom pomáhajú. Raz môžem potrebovať pomoc ja, inokedy je príležitosť poskytnúť ju inému. Je skúškou dôvery v Božiu Prozreteľnosť, keď slnko praží, ja sám mám nedostatok vody, a príde ku mne pútnik, ktorý s prosbou nastaví svoju prázdnu fľašu.
            Táto cesta bola o jednoduchosti a odriekaní. Tento jej charakter sprítomňovali i symboly pútnika – palica, slúžiaca na podopieranie a kedysi i na odháňanie divej zveri. A mušľa, z ktorej údajne svätý Jakub cestou píjaval.

tiež v tvare mušle...

v Portomaríne - najlepšie ubytovanie

Arzua - veľmi dobré ubytovanie


            Najviac sme sa obávali ubytovania. Vedeli sme, že budeme ubytovaní skromne v izbách po 30-50 ľudí a poznali sme i obmedzenia, ktoré z toho budú vyplývať (nedostatok spŕch a toaliet, chrápajúci susedia, neochota niektorých dodržať povinný nočný kľud). Boli sme však prekvapení, že pri troche ohľaduplnosti a ochote prispôsobiť sa to šlo. A navyše, zistili sme, že dokážeme „fungovať“ aj bez neodmysliteľných rituálov a každodenných „nevyhnutností“. A boli sme viac vďační za všetko, čo doma máme.

jednoduché menu pútnika – vždy však veľmi chutné, výdatné a prekvapivo lacné

občerstvenie na kraji cesty

smer Santiago

románsky kláštor v Samos

všetko sa to nachádza v španielskej Galícii

v cieli cesty

           Do Santiaga de Compostela sme došli po piatich dňoch. Zhodli sme sa ale na tom, že najväčším zážitkom nebol cieľ, ale samotná cesta. Trochu mi to pripomenulo výrok F.M. Dostojevskeho: „Môžete si byť istí, že Kolumbus nebol šťastný vtedy, keď objavil Ameriku, ale vtedy, keď ju objavoval. Môžete si byť istí, že vrcholný okamih šťastia prežíval možno práve tri dni pred objavením Nového sveta, keď vzbúrená posádka div neobrátila lode naspäť do Európy. Nešlo o Ameriku! Kolumbus zomrel, a takmer ju nevidel, a vlastne ani nevedel, čo objavil! Išlo o život, jedine o život, o jeho objavovanie, neprestajné a večné, a vôbec nie o objav sám.“

na "konci sveta" - najzápadnejší cíp Európy

Lurdy – prekvapivo najsilnejší zážitok z celej dovolenky

pohľad na hrad

sviečkový sprievod

            Povzbudzujeme aj ostatných, aby pri výbere dovolenky zohľadnili, nakoľko je to možné, i duchovný prínos pre seba a svoju rodinu. Je škoda, ak sa najsilnejším zážitkom voľných dní stane len úžasné all inclusive. To duchovné ostane v človeku omnoho dlhšie a prinesie viac ovocia pre každodenný život. A pritom vôbec netreba ísť až tak ďaleko.